Popradskí ôsmaci skončili túto sezónu ako 4. najlepšie slovenské mužstvo
14. apríla 2019
Stanislav Salát: Hokeju dnes vládnu škaredé góly
15. apríla 2019

Ján Šimko prichádza potvrdiť úspechy z mládeže aj medzi mužov

Po dlhých rokoch pri popradskej mládeži dostal Ján Šimko možnosť ukázať svoje trénerské kvality aj medzi seniormi. Zdá sa vám, že ide o neskúseného trénera bez úspechov? Aj v tomto rozhovore sa môžete presvedčiť, že toho pod Tatrami preskákal aj napriek stále mladému veku dosť a s kvalitnými výsledkami.

Ako ste sa dostali k trénerskej práci?
Po skončení svojej hráčskej kariéry som sa rozhodol, že chcem ostať pri hokeji. Preto som sa prihlásil na vysokú školu a začal študovať kombináciu trénerstvo – učiteľ. Už počas tohto obdobia som získaval prax v Bratislave. Následne som sa už vrátil domov do Popradu k miestnej mládeži. Tu teda pôsobím až na jednu výnimku celú moju trénerskú kariéru.

Práve tá výnimka znie veľmi zaujímavo…
Presne tak. To bolo teda poriadne ďaleké odskočenie si… V sezóne 2014/15 som kývol na ponuku kazachstanského dvojnásobného majstra Ertis Pavlodar. Mojou hlavnou pozíciou bol šéftréner mládeže. Neskôr odvolalo vedenie asistenta trénera pána Pénzeša, a tak som k tomu pribalil aj túto pozíciu pri mužoch. Mojou úlohou bolo trénovanie zranených hráčov alebo tých, ktorí necestovali na „tripy“. Ďalej som sledoval súperov a pripravoval o nich reporty či prispôsoboval našu hru podľa ich taktiky.

Vtedy sa asi považoval Pavlodar za také malé ázijské Slovensko.
Presne tak. Bolo nás tam veľa. Veď hlavne vďaka trénerovi Pénzešovi a neuveriteľnému počtu pätnásť Slovákov sa nám podarilo v tejto sezóne zavŕšiť majstrovský hetrik. Odvtedy Pavlodar len márne spomína na tieto slovenské víťazné ťaženia. Dokonca som sa tam stretol aj s troma terajšími Kamzíkmi: Mlynarovičom, Svitanom a Bellušom. P

Prečo ste sa už po roku rozhodli pre návrat na Slovensko a do Popradu?
Dostal som telefonát od vtedajšieho vedenia, či by som bol ochotný opäť pracovať pre miestnu mládež. Vtedy vládli v popradskom hokeji zlé časy, meškali nám výplaty… Ja som však mal malú dcéru a len kvôli tomu som súhlasil. Mohol som ostať v Kazachstane, či ísť inde, no rodina bola prednejšia. Tých možností sa posunúť ďalej a vyskúšať zahraničie je stále veľa. Keďže však cítim záujem o moje služby a už to tu naozaj funguje, nemám prečo opúšťať Poprad. A taktiež sme všetci spolu doma.K

Ktoré výsledky pri popradskej mládeži považujete za úspešné?
V rámci žiakov sme nikdy neskončili v našej skupine horšie ako na druhom mieste. Niekoľkokrát sme sa prebojovali na Majstrovstvá Slovenska, kde sme dosiahli aj pekné druhé miesto zhodou náhod práve na našom domácom ľade. Ide o generáciu tohtoročných juniorov, s ktorými sme žali úspechy spolu štyri roky po sebe. V doraste sme po dlhodobej časti získali druhé a tretie miesto. Všetko to vyvrcholilo túto sezónu v juniorke, kde sme vyhrali základnú časť a v play off stroskotali až vo finále.

Po dlhých rokoch prišla šanca ukázať svoje schopnosti aj medzi seniormi. Poznáte už svoje úlohy?
Nejaké veci sme si už nastavili, postupne sa to vyprofiluje aj konkrétnejšie. Už teraz vieme, že každý tréner bude za niečo zodpovedný, aby tam nikto nebol len do počtu. Podľa charakteru tréningovej jednotky dostanem vlastné úlohy, následne budem mať jasnú pozíciu aj počas zápasov. Malo by ísť o sledovanie hry súpera či širší náhľad na našu hru. Ja by som mal byť akýmsi prostredníkom medzi trénermi, ktorí budú mať na starosti útok a obranu. Počas letnej prípravy na suchu sa budem podieľať na stavbe tréningových cyklov a budú mi pridelené určité skupiny hráčov. Vyprofilované úlohy máme, no ako to začne naberať na obrátkach a dôležitosti, budú povinnosti len pribúdať a nie naopak.

Čo bude s vašou doterajšou prácou pri mládeži?
Ostávam aj naďalej šéftrénerom mládeže. Určite budem mať na starosti aj prepojenie juniorky a dorastu s Áčkom či zapracovanie mladých hráčov medzi seniorov. My sme aj v posledných sezónach vytvorili pre rôzne vekové kategórie rovnaký herný systém, aby následne nemali mladí hráči problém naskočiť k mužom. Stále tak budem viesť a riadiť športovú časť mládeže a hľadať adeptov pre seniorský káder. Roboty bude vyše hlavy ale na to sme tu, to nie je žiaden problém a ja to beriem veľmi pozitívne.

Ktorí hráči zo súčasných či bývalých Kamzíkov vám prešli rukami?
Začal by som asi ročníkmi 1993/94, s ktorými som to dotiahol až na majstrovstvá Slovenska. Tu by som spomenul Štraucha, Grígera či Peťa Hrehorčáka, ktorí tvorili naozaj úderný útok. Práve Dávida Grígera sme vytiahli medzi starších, čo nebývalo zvykom. Okamžite nám to oplatil a ako ôsmak sa medzi deviatakmi stal najlepším a najproduktívnejším hráčom. V tomto ročníku pôsobil aj Ľubo Dinda či Denis Šterbák, z brankárov Gavalier. Následne to bol ročník okolo Matej Paločka či bránkára Pajpacha. Úspešná bola partia okolo Bjalončíka, Kundríka a pod., s ktorými sme dosiahli úspech aj na majstrovstvách Slovenska. Vlastne všetci hráči, ktorí túto sezónu bojovali o Á-čko…Trénoval som aj hráčov, čo už prerástli naše juniorské súťaže a úspešne pôsobia v zahraničí a sú adeptmi na draft do NHL – Oliver Turan a Adam Žiak.

Facebook komentáre