Jindřich Abdul: Verím, že sa nám podarí vybojovať pekný úspech

Jindřich Abdul si oblieka popradský dres už druhú sezónu. Ako sa dostal do Popradu, aké boli jeho začiatky a čo rád robí vo voľnom čase si môžete prečítať v tomto rozhovore.

Ako si sa dostal k hokeju, skúšal si aj iné športy?
,,Myslím že niekedy, keď som mal zhruba päť rokov, tak ma otec vzal na zimný štadión vo Vsetíne. Keď som bol mladší, tak som hral ešte aj hokejbal. Pár zápasov som odohral aj vo futbale.“

Pamätáš si na svoju prvú hokejku?
,,Tak to už si nespomeniem, ale zrejme to nebola žiadna „kompozitka“.“ (smiech)

 Si odchovancom vsetínskeho hokeja. Vsetín v tom období, keď si sa narodil, získal 6 titulov v 7 rokoch. Pomohlo ti to k tomu sa stať sa hokejistom?
,,Myslím si, že to k tomu určite prispelo. Vo Vsetíne hokej vždy bol a vždy bude športom číslo 1. V tej dobe ľudí snáď ani nič iného nezaujímalo.“

 V mládežníckych kategóriách si si vyskúšal pôsobenia v Sparte, Vsetíne, ale aj v Znojme. Prečo si šiel do Znojma hrať rakúsku juniorku?
,,Ja som sa v šestnástich rokoch vrátil do Vsetína po 2 rokoch strávených v Sparte Praha, kde som následujúcu sezónu hral za Vsetínsku juniorku extraligu, po tejto sezóne som sa vydal do Znojma, kde som však hral celú sezónu za A tím medzinárodnú EBEL. Za juniorov som nastúpil len na 2 zápasy, no druhý zápas sa mi stal osudným a na pár mesiacov mi prerušil kariéru pre zranenie oka.“

Si aj mládežníckym reprezentantom Českej republiky. Spomienka na prvý zápas/gól?
,,Spomínam si, že prvý zápas som odohral proti Rusku. Svoj prvý gól v reprezentácii som strelil vo Fínsku proti domácemu výberu.“

 Ako dvadsaťročný si sa vydal na cestu do zahraničia, ale nie až tak ďaleko. Pôsobil si v prvoligovom Prešove. Čo ťa tam priviedlo?
,,Bolo to všetko zložité, po tom zranení oka som sa do toho dlho dostával, zvykal si na handicap. Dohodol som sa v Znojme, že ma pošlú na hosťovanie do neďalekého prvoligového Třebíča, kde som však za mesiac odohral len 4 zápasy vo štvrtej formácii. Dohodol som sa teda na úplnom rozviazaní kontraktu a šiel som dohrať sezónu do rodného Vsetína, kde som sa však vo februári zranil a sezóna sa tak pre mňa skončila. Ďalšiu sezónu som mal odohrať v Mestise, vo Fínsku, ale týždeň pred odletom som si potrhal väzy v členku, takže z toho pochopiteľne nič nebolo. Na ľad som sa vrátil niekedy v novembri a nebol čas na nič. Vo Vsetíne som ostať nechcel a mladého dvadsaťročného chlapca niekto ťažko niekam vezme. Zavolal mi pán Peter Pucher, s ktorým som hral v Znojme, či by som nemal záujem prísť do Prešova, že by tam potrebovali útočníka, tak som sa rozhodol a na druhý deň som už bol v Prešove.“

 V Prešove si mal neskôr viac ako dva body na zápas. Následne si sa opísal nám. Prečo práve Poprad?
,,Tých variant na Slovensku bolo viacero. Už to vyzeralo, že podpíšem v Košiciach, ale deň pred podpisom sa mi ozvalo vedenie Popradu, vtedy ešte pán Ozimák a samozrejme pán Jurinyi. Všetko mi to prišlo super, vízie klubu a všetko ostatné. Cítil som, že to pre mňa bude lepšie a toto rozhodnutie neľutujem.“

 

 Čo utvrdilo tvoje ďalšie pôsobenie pod Tatrami, teda v tejto sezóne?
,,Ja som tu bol spokojný, po sezóne som nechcel ani nič riešiť, aj keď možnosti nejaké boli, no ja som mal podpísanú zmluvu ešte pred odchodom domov do Česka. Chcem tu vybojovať pekný úspech!“

Obľúbený šport po hokeji?
,,Asi to bude futbal, ale sledujem len dôležité zápasy ako je Liga Majstrov a podobne. Mám rád aj iné športy.“

 Obľúbený tím v NHL a prečo?
,,Myslím, že som vždy mal rád Pittsburgh Penguins. Ani neviem prečo. Odmalička mi prišli sympatickí.“

Kto je tvojim vzorom? Alebo bol?
,,Nikdy som nemal vyložene jeden vzor, ale je mnoho hráčov, ktorí sa mi páčia.“

Hrávaš videohry?
,,Mám doma PlayStation, takže občas si zahrám, ale skôr raz za čas si s chalanmi zahráme nejaké turnaje. Samého ma to moc nebaví.“

 Čo máš vyštudované?
,,Študoval som na Ekonomickej škole.“

 

Chcel by si pokračovať v tom aj po ukončení kariéry?
,,Ťažko povedať, moc som o tom nepremýšľal. Verím, že ma čaká ešte dlhá kariéra hokejistu.“

Máš nejaký cestovateľský sen, ktorý by si si chcel splniť?
,,Lokalít, kam by som chcel ísť je rozhodne mnoho, ale vyložene jedno miesto asi nemám.“

 Predzápasový, predtréningový rituál?
,,Žiadne rituály asi nemám, alebo o nich neviem. (smiech)“

 V akej najkrajšej krajine si bol?
,,Bol som pred viac ako rokom v Thajsku, tam to bolo super. Veľmi sa mi tam páčilo.“

Ak by si nebol profesionálnym hokejistom, čím by si chcel byť?
,,Ako som hovoril, veľmi som o tom ešte nepremýšľal. Ale chcel by som sa niečomu venovať sám.“

Aký najkrajší gól si v kariére strelil alebo videl?
,,Videl som veľa pekných gólov, ale na žiadny svoj nejaký krásny si teraz nespomeniem. Asi dávam len škaredé góly. (smiech)“

Ktorý moment ti z kariéry v pamäti utkvel najviac?
,,Asi to budú nejaké mládežnícke úspechy, v dospelosti toho moc nebolo. Dúfam, že sa to čoskoro dostaví. Tento rok bol krásny úspech triumf na turnaji o  Tatranský pohár, tak verím, že urobíme úspech aj v lige.“

Koľko svetových jazykov ovládaš?
,,Okrem materinského jazyka ovládam aj slovensky, no nemám problém sa dorozumieť aj po anglicky.“

Máš obľúbenú kapelu alebo pesničku?
,,Obľúbenú kapelu nemám, ale pesničku mám rád od Kanye West – Stronger z filmu Never Back Down,  ktorý je jeden z mojich najobľúbenejších.“

Voľnočasové aktivity, čo robíš počas voľného času?
,,Ako som spomínal, rád si s chalanmi zahrám PlayStation, chodím na výlety, oddychujem. Nič neobvyklé.“

Obľúbené miesto v okolí Popradu?
,,Samozrejme Vysoké Tatry a rôzne miesta v nich.“

Čo si rád pozrieš v televízii?
,,Dva a pol chlapa, to ma nikdy neomrzí.“

 Máš nejaké zlozvyky?
,,Občas si okusujem nechty, hlavne keď šoférujem a je to nejaká dlhšia trasa.“

Máš vysnívané auto?
,,Nemám žiadne vysnívané auto.“

Aké je tvoje obľúbené jedlo? Varíš si sám?
,,Najobľúbenejšie jedlá sú tie nezdravé. (smiech) Ale samozrejme mám rád i dobrý steak a podobne. Väčšinou si robím večere sám, ale nie som nejaký profík. Mäso so zemiakmi alebo ryžou, také klasické jedlá.“

Kto je podľa teba najväčší zabávač v kabíne?
,,Je to dvojička Štefan Fabian – Ján Ťavoda. „Fabo“ má skôr inteligentný humor a „Ťava“…no ten je proste jednoduchý.“

 Čo si myslíš o bitkách v hokeji? Pobil si sa už niekedy v zápase?
,,Myslím že to k tomu patrí. Párkrát som sa postrkoval, ale myslím že prvý normálny bitkársky súboj som mal až minulý rok s Branislavom Rapáčom, kedy sme hrali domáci zápas s Liptovským Mikulášom“

Aký najbláznivejší zážitok máš z hokeja?
,,Asi nemám žiadny bláznivý zážitok. Alebo resp. žiadny, o ktorý by som sa chcel podeliť.“ (smiech)

 Si poverčivý?
,,Myslím, že z časti áno.“

Čo zvyčajne rád robíš počas presunov na zápasy?
,,Spím, počúvam hudbu, čítam si si. Klasika.“

 Ak by o tebe mali natočiť film, kto by ťa mal hrať?
,,Nikto. Ja sám!“ (smiech)

Čo by si odporučil mladým hokejistom a ich rodičom?
,,Aby na sebe pracovali a hlavne aby ich ten hokej bavil. Rodičom by som odkázal, aby sa do toho zbytočne veľmi neangažovali.“