V Poprade hokejový divák vie oceniť nie len hráčov hrávajúcich v elitných formáciách ale aj takých, ktorí na ľade odvedú akúsi špinavú prácu. Aj preto bola s Lukášom po poslednej sezóne veľká spokojnosť nie len vo vedení klubu ale aj na tribúnach.
Podpísanie novej zmluvy s odchovancom Liptovského Mikuláša bola jednou z priorít nášho vedenia. V Poprade si veľmi dobre uvedomujeme, akú cenu má hráč tohto typu. Navyše ak dokáže pravidelne bodovať a jeho využitie je v rôznych útokoch. „Lukáš už patrí medzi skúsených útočníkov. Navyše má pozitívny vzťah k nášmu klubu. Kvalitných centrov na trhu nachádzame len veľmi ťažko. V tomto prípade sa nám podarilo predĺžiť zmluvu so silovým ale aj veľmi šikovným stredným útočníkom. Sme radi, že sme sa dohodli na pokračovaní spolupráce a veríme, že bude mať minimálne takú úspešnú sezónu, ako tomu bolo teraz. Ja by som to v jeho prípade nestaval do pozície, že ide o útočníka len do „checking line“. Je nesmierne všestranný. Keďže má dobrú postavu a veľa sily, dá sa využiť aj do kombinácie, vie strieľať góly ale dokáže to skĺbiť so silovými prvkami,“ vysvetľuje dôležitosť podpisu riaditeľ klubu Ľudovít Jurinyi.
Dôležité je, že sám hráč sa v Poprade cíti dobre. Veď v drese s kamzíkom na hrudi odohrá už piatu sezónu v kariére, čo je najviac spomedzi všetkých extraligových klubov. Náš klub sa teda dá považovať za jeho nový hokejový domov. „Mne sa v Poprade páči, cítim sa tu dobre. Inak by som zmluvu nepodpisoval. Dá sa teda miestne prostredie nazvať aj druhým domovom,“ potvrdzuje tieto slová dvadsaťosemročný útočník. Ten sa opäť v nasledujúcej sezóne nevyhne mnohým otázkam, ktoré sa budú točiť okolo faktu, že ho bude trénovať vlastný otec. „Toto sme si už prežili a nevidím v tom žiaden problém. Vyskúšali sme si to v minulosti v Poprade ale aj doma v Liptovskom Mikuláši. Nikdy to neprinieslo nejaké problémy.“
Uplynulá základná časť sa Lukášovi vydarila aj po štatistickej stránke. Vďaka tridsiatim bodom (11+19) si vytvoril kariérne maximum. „Tieto čísla nie sú len mojou zásluhou. Spojilo sa do seba veľmi veľa pozitívnych maličkostí. Boli sme dobrá partia, sadli sme si s chalanmi aj v útokoch. Ja som síce možno považovaný za hráča do „chcecking line“, no nehrával som len to. Šancu som dostal aj v prvom útoku či na presilovkách. Aj keď sme neskôr boli štvrtá päťka, v Poprade to nefungovalo úplne tak ako v iných kluboch. Naše formácie boli vyrovnané a každá vedela streliť gól.“
Dnes už skúsený center s viac ako 300 zápasmi v extralige je rád aj za najvyššie ambície klubu. „Mňa to veľmi teší, že klub mieri veľmi vysoko. Keď to bude všetko opäť takto dobre fungovať, môžeme sa umiestniť ešte vyššie. Ja pre to urobím maximum a určite chcem minimálne nadviazať na výkony z minulej sezóny a ukázať ešte niečo navyše.“
