Marcel Ozimák: Vypadnutie nás škrie, my však máme ďalšie ciele s popradským hokejom

Ako by ste zhodnotili sezónu od vášho príchodu do Popradu?

Po našom príchode chlapci pracovali tak, ako sme to od nich očakávali. Plnili úlohy, ktoré sme im s kolegom zadali a dôležité bolo, že dodržiavali nastavený herný systém. V ďalšom priebehu sezóny sa na našej hre odzrkadlila najmä absencia letnej prípravy. To malo za následok problémy s kondíciou a ani systémové veci potom nefungovali tak ako mali. Chýbajúca kondícia sa musela prejaviť, a to bol presne prípad niektorých hráčov. No nakoniec môžeme považovať sezónu za úspešnú. Keď som sem prišiel s kolegom, dostali sme jasný cieľ: vyhnúť sa baráži. To bolo v období, keď sme strácali na ôsmu priečku neskutočne veľa bodov. Následne sme sa prebojovali až na piate miesto a dlho sme držali kontakt s mužstvami, na ktoré sme pred časom pozerali z veľkej diaľky. To, že sme nakoniec klesli na siedmu priečku a vypadli vo štvrťfinále, nás samozrejme škrie.

Ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť. To bol asi prípad toho obdobia, keď sme stúpali rapídne nahor…

Presne tak. My sme však museli ostať pri zemi. V období, keď sme boli výkonnostne na vrchole, odišli od nás kľúčoví hráči, ktorí mali otvorené zmluvy. S tým sme už my nemohli nič robiť, toto bola chyba niekoho iného, kto s nimi tieto zmluvy podpísal. Ja sa s takým niečím nestotožňujem. Odrazu sme sa museli vyrovnať s ich odchodmi a v tomto období nájsť za nich adekvátnu náhradu je takmer nemožné. Ak aj prišli noví hráči, zase musíte začať odznovu a zabudovávať ich do mužstva, prispôsobiť určitý systém, ktorý bol naviazaný na tie elity, ktoré odrazu na ľade neboli. Nasledoval kondičný výpadok, ktorý však po tom lete musel prísť a museli sme s ním niečo robiť. Liga bola vyrovnaná a bojovali sme o svoj cieľ až do konca. Práve v posledných kolách, keď sa bodík po bodíku približoval náš cieľ, sme stratili najviac síl. To sa odzrkadlilo potom aj v play off.

V čom bol najväčší rozdiel medzi nami a Nitrou vo štvrťfinále?

Play off sa nevyvinulo podľa našich predstáv. My sme všetci veľmi chceli uspieť. Prišlo nešťastné zranenie Fokina hneď na začiatku druhého duelu, prišli sme aj o ďalších veľmi dôležitých hráčov. Ak by sa nám podarilo v tom zápase vyhrať a zrovnať stav zápasov na 1:1, čo nebolo nereálne podľa výkonov na ľade, tak by sme mohli pri troche šťastia a pri lepšom zdravotnom stave Nitru potrápiť viac a možno aj postúpiť. Potom prišlo nešťastné tretie stretnutie, kde sa ta séria zlomila. Myslím to tak, že tým výherným zápasom by sa uberala úplne inak. Mužstvá by boli v iných pozíciách a mohlo to byť ešte zaujímavé. Ale to je všetko len jedno veľké keby. Všetci uznávame, že Nitra je jeden kvalitný konsolidovaný tím. Sú to majstri a ich kostra z minulej sezóny ostala takmer nezmenená. Oni pracovali na svojom cieli roky, teraz sa ukazujú výsledky. My sme boli postavený do úplne inej pozície, tie podmienky v akých sme tvorili káder a bojovali o určitý cieľ, boli iné. Všetko sa snažíme robiť približne tak kvalitne a koncepčne, ako to robia napríklad v Nitre či Bystrici, a ja dúfam, že po čase budeme aj my v inej pozícii. Samozrejme, všetci chcú vyhrávať, vypadnutie je neúspech, no my sme mali trochu iné úlohy a ciele a tie sa túto sezónu aj napriek tomuto výsledkovo jasnému vypadnutiu podarilo naplniť. Je na čom stavať, život sa nekončí. Mladí chlapci videli čo im chýba na to, aby sme uspeli a my na tom budeme tvrdo pracovať.

Už sme spomenuli chýbajúcu letnú prípravu. Malo to naozaj až taký vplyv na koniec sezóny či množstvo zranení?

Bez toho to v dnešnej dobe nejde! Ja som sám mal možnosť absolvovať a sledovať tohtoročnú letnú prípravu Nitry. Tá bola na špičkovej úrovni, trvala niekoľko mesiacov a pracovalo sa tam systematicky. Všetko je potom správne načasované a to bolo vidieť aj v našich súbojoch. Tie sily nám proste chýbali a s tým sa už v priebehu súťaže veľa robiť nedá.

Pred pár dňami ste spolu s kolegom Štolcom podpísali predĺženie zmlúv. Čo vás presvedčilo o zotrvaní v Poprade?

Po tých prvých dvoch mesiacoch, keď sa nám neuveriteľne darilo a dosiahli sme to na piate miesto, prišli prvé reči a návrhy, aby sme podpísali zmluvy. Ja som hneď povedal, že treba krotiť optimizmus a počkať. Stále som vravel, že prídu aj horšie časy a až potom sa ukážu charaktery a určitá vzájomná trpezlivosť. A presne tak aj bolo. Ja však mám určitú víziu, ktorú som prezentoval aj predstavenstvu a za tou si stojím. My chceme časom hrať moderný aktívny hokej, kde sa „jazdí“ a je to všetko postavené na aktívnom korčuľovaní. Chceme tu mať mladých a fyzicky silných chlapcov. To však nepríde hneď. Takto sa však chceme uberať, postupne tu na to máme podmienky. Preto sme sa tu rozhodli ostať a pomôcť novému vedeniu k prestavbe popradského hokeja a nastoleniu nových trendov, aké už fungujú v Nitre či Banskej Bystrici. Netreba však zabúdať aj na iné mužstvá, ktoré takto pracujú už dlhší čas a teraz žnú úspechy svojej práce. Pekným príkladom je Martin či Žilina.

Teraz prichádza časť roka, ktorú fanúšikovia berú ako „dovolenkovú“. Čo však vás ako hlavného trénera čaká v období od posledného zápasu až po začiatok letnej prípravy?

Pár minút po tom, ako skončila sezóna, sme začali riešiť tú ďalšiu. Prešlo len pár dní a tie sú vyplnené dvadsiatimi hodinami práce. Okamžite sme začali riešiť skladbu tímu. Chlapci si oddýchnu, vyliečia si zranenia a poriadne zregenerujú do nášho stretnutia v máji, my však nemáme voľno či nejakú pauzu. Ale tak to má v zdravom klube vyzerať. Sme radi, že v máji sa tu začne serióznejšie pripravovanie sa na sezónu. Všetko na to bude pripravené a chlapci budú môcť s čistou hlavou začať poriadne makať.