Novým hlavným trénerom Kamzíkov sa len pred pár dňami stal bývalý skvelý hráč Roman Stantien. Ten nie je vôbec pre miestnych fanúšikov neznámou, veď v našom drese začínal a aj končil svoju aktívnu kariéru. Medzi Popradčanmi si vďaka výborným trom sezónam našiel množstvo priaznivcov, čo od neho môžeme čakať na pozícii lodivoda A-mužstva?
Aké boli dôvody k tomu, že ste sa uchádzali o post hlavného trénera HK Poprad?
Išlo o lákavú extraligovú ponuku, ktorá mi dovolí sa opäť posunúť o čosi vpred v mojom trénerskom živote. Nasledovali spoločné rozhovory a keďže sme sa dokázali zladiť v tom, ako by mal popradský mužský hokej vyzerať, došlo k dohode. Momentálne prechádzame procesom nastavovania cieľov pre nasledujúcu sezónu. Tie sa budú odvíjať najmä od toho, ako sa nám podarí poskladať káder.
Vo vašom prípade sa nedá hovoriť o Poprade ako o úplne neznámom prostredí…
Ja som tu pôsobil ako hráč tri sezóny, ktoré vnímam s odstupom času ako veľmi úspešné. Mám tu množstvo priateľov a aj v samotnom klube sa nájdu ľudia, s ktorými som v tom období spolupracoval. Dokonca som bol aj spoluhráčom napríklad Fabiana. Aj preto sa teším na prácu pod Tatrami.
Akou cestou by sa mala uberať hra pod vašim trénerským tímom?
Taktika musí byť prispôsobená výberom hráčov, na ktorom stále ešte pracujeme. Dopredu sa o tom teda baviť ešte nemôžeme. No určite budeme hrať to, na čo sú hráči v kádri určení a na čo sa hodia.
Poskladať tím pre nového trénera je vždy zložité. Ako to prebieha v týchto dňoch v Poprade a dá sa už určiť nejaká základná kostra kádra pre novú sezónu?
Ide o spoluprácu viacerých ľudí, ktorá je zatiaľ veľmi pozitívna. Spolieham sa na informácie zo strany asistenta Štolca, ktorý tu pôsobil dve sezóny. Veľmi nám pomáha aj pán Bondra, ktorého skúsenosti sa nám hodia. Vie odhadnúť aj morálne či vôľové vlastnosti hráčov a takisto pozoruje aj všetky tréningy a zápasy. Nakoniec to všetko preberáme aj s riaditeľom. Kostru však chceme postaviť na odchovancoch a hráčoch, ktorí tu v posledných sezónach podávali kvalitné výkony. Je dôležité, aby za nás hralo čo najviac odchovancov a určite sa pozeráme aj po tých, ktorí sú rozlezení po svete. Nebránime sa ani doplnenia kádra o „cezpoľných hráčov“, čo je v dnešnej dobe nutnosťou pre dosiahnutie úspechu.
Každý tréner po príchode do nového klubu je len rád, ak si so sebou môže doniesť určitých „svojich hráčov“, s ktorými má dobré skúsenosti. Je to aj váš prípad?
To je asi normálne pre každého trénera, že si počas svojej kariéry na lavičke nájde svojich obľúbencov a hráčov, s ktorými sa mu pracuje na sto percent. Ja však musím povedať, že takých vidím aj v minuloročnom kádri a verím, že ich dokážem zapracovať do môjho systému. Je tu s čím pracovať.
V Poprade sa hokejový klub snaží byť otvorený voči fanúšikom a je pravidlom, že sa aj tréner s hráčmi priamo s nimi konfrontuje. Nerobí vám to problémy?
V dnešnej dobe je ten trend taký, že sa musíme všetci otvoriť ľuďom, ktorých hokej zaujíma. Ja som bol minulý rok dosť sklamaný, že tu chodí v tomto kraji málo divákov. Tu na to hráči neboli nikdy zvyknutí a aj pre nich je oveľa lepšie, ak budú hrať pred plnými tribúnami. Aj toto je cesta, ako ich sem okrem atraktívnej hry či výhier prilákať.
