Samuel Mlynarovič patrí k stáliciam a k najproduktívnejším hráčom popradských Kamzíkov. Ako vyzerá jeho deň ste už mohli vidieť vo vlogu, ale v tomto rozhovore ho môžete lepšie spoznať.
Aké boli tvoje hokejové začiatky? Ako si sa dostal k hokeju?
,,K hokeju ma priviedol môj otec, keď som bol malý chlapec a vlastne on so mnou chodil od detstva až po mužov či už na tréningy alebo pomimo na iné športové aktivity. Takže vlastne takto on.“
Pamätáš si na svoju prvú hokejku?
,,Fúha, to si asi ani nepamätám. Hrával som s drevenými hokejkami, potom prišli tie nasúvačky. To si pamätám, že to bola značka Bauer, ale už si presnejšie nepamätám ani farbu.“
Takže si ešte jeden z tých hráčov, čo ešte používali aj drevené hokejky, ktoré dnes už málokto používa. Vieš to ešte vôbec porovnať – drevenú a kompozitnú, resp. tú, s ktorou hráš teraz?
,,Fú, veľmi ťažko. Už asi sa to ani nedá veľmi porovnať. Teraz je to podstatne lepšie. Tie hokejky sú teraz úplne niekde inde, než boli kedysi.“
Z mládežníckych kategórií si sa dostal až do reprezentácie, kde si sa zúčastnil MS U20. Tie sa vtedy odohrávali v zámorí. Ako si na to spomínaš?
,,Prešiel som projektom Orange 20, kde som bol v podstate skoro dve sezóny a na MS ma nominoval tréner Mikeš a vtedy som bol veľmi šťastný. Spomínam si, že tam bola veľká zima a bohužiaľ sa nám nejako nepodarilo urobiť dieru do sveta, viac menej sme sa len zachránili. Ale vlastne keď sa na to dnes pozrieme, tak sa to deje takisto, ako sa to dialo predtým. Ale na túto skúsenosť si spomínam celkom pozitívne, bolo to super. Veľká skúsenosť pre mňa.“
Pamätáš si na svoj prvý gól alebo bod v reprezentácii?
,,Fúha, nepamätám si. Viem, že som na tom turnaji dal gól proti Čechom v boji o záchranu. Ale aký gól to bol, to si už nepamätám.“
V sezóne 2010/2011, ktorá sa radí medzi úspešné popradské sezóny, si pôsobil po prvýkrát aj ty. Bola to tvoja prvá seniorská sezóna v „A“ mužstve HK Poprad, a hneď sa vám podaril relatívne veľký úspech. Ako to ty vnímaš s odstupom času?
,,Vtedy som dostal šancu v od trénera Jaška pôsobiť pri mužoch. Bolo to super, pretože v tom čase to bolo mužstvo nabité hviezdami ako Ľuboš Bartečko, Laco Nagy, Arne Kroták, Peter Klouda. Mohli by sme menovať a menovať. Ja som si plnil svoju úlohu v štvrtej päťke a myslím si, že mi to celkom išlo. Vtedy sa poskladala veľmi dobrá partia hráčov, kedy boli skúsení hráči pomixovaní s tými mladými. Výsledok v sezóne bol relatívny úspech, ale svojim spôsobom aj veľké sklamanie, lebo sme to nedotiahli do toho víťazného konca.“
Posunulo ťa toto pôsobenie v tíme aj trošku kariérne, resp. hráčsky?
,,Áno, samozrejme. Bola to vlastne moja prvá sezóna medzi mužmi a hrať po boku takých hráčov, ako bol už spomínaný Ľubo Bartečko, či Laco Nagy… Ja som mal vtedy 20 rokov a tí chlapi mali odohratých niekoľko zápasov aj v NHL a Arne mal vtedy odohratých asi 1000 zápasov v extralige. Takže to bola pre mňa veľký škola. Taktiež som hrával s Petrom Kloudom, od ktorého som sa veľa naučil. Musím povedať, že to bola taká štartovacia sezóna do mojej kariéry.“
Ty si po tejto sezóne následne odišiel do Košíc. Čo ťa k tomu viedlo? A ako sa s odstupom času pozeráš na toto tvoje pôsobenie v Košiciach?
,,Po tejto sezóne som čakal na zmluvu z Popradu, no vtedy to bolo s hokejom, aké to bolo. Dostal som ponuku z Košíc, čo bol vlastne náš finálový súper. Sledovali ma a chceli, aby som tam išiel. Povedal som si: Prečo nie? Išiel som tam, vyskúšal som to a svojim spôsobom neľutujem. Nabral som tam cenné skúsenosti a myslím si, že to, kde som teraz, je aj vďaka môjmu pôsobeniu v Košiciach. Tam som sa naučil nejakej tej samostatnosti, keďže som býval sám, alebo aj z toho profesionálneho hokejového života… Prišiel som do klubu, kde boli tiež ďalší výborní hráči a bolo na nich vidieť, že sú to profíci, ktorým netreba nič hovoriť a vedia, čo majú robiť.“
V sezóne 2013/2014 si sa opäť vrátil domov. Darilo sa ti, to sa nedá poprieť, a tak si nasledujúci ročník strávil už v Kazachstane. Čo ťa viedlo k odchodu do Ázie a ako si sa tam vôbec dostal?
,,Po tejto sezóne v Poprade ma oslovil Julo Penzéš s tým, či by som nemal záujem ísť do Pavlodaru. Vtedy tam už tiež bol Patrik Svitana a tiež iní hráči, s ktorými som hral už v Košiciach, tiež bratia Hunovci. Musím uznať, že vtedy zavážili najmä podmienky, ktoré tam v tom čase boli a tak som si povedal: Prečo nie? Vyskúšal som to a nakoniec to považujem za veľmi dobrý krok, keďže sme vyhrali titul, čo bol veľký úspech. Zároveň sme si aj my Slováci urobili dobré meno v danej krajine. Myslím si, že to bolo perfektné.“
Aký bol tamojší život? Zažil si kultúrny šok?
,,V prvom rade tam bola buď chudoba, alebo tam boli bohatí ľudia. Nebol tam ten stred, čo bolo vidieť hlavne na uliciach. Niekde bola slamená chatrč a vedľa toho stál veľký dom s veľkými múrmi, čo bolo tak trošku divné, ale myslím si, že zvyknúť sa na to dá. My ako hokejisti, a zároveň nás tam bolo 10 Slovákov, sme mali svoju partiu, a dobre sme si sadli aj s Kazachmi, s ktorými sme boli kamaráti. Všetko do seba zapadlo tak, že nakoniec z toho bola veľmi úspešná sezóna a myslím si, že to bolo fajn.“
Máš odtiaľ aj nejakú bláznivú historku, ktorú by ti málokto uveril?
,,Taká najbláznivejšia historka je možno tá, keď sme sa po Vianociach s Patrikom Svitanom spolu vracali do Pavlodaru. Prileteli sme v noci a zobrali sme si taxík. Vonku bola strašná snehová búrka a tie cesty tam boli vo v katastrofálnom stave. Nebolo vidieť ani na jeden meter… a tak trošku sme havarovali. Vyklepali sme kolesá, trošku nám išlo o život, ale teraz spätne sa na to pozeráme ako na úsmevnú príhodu a vždy keď spolu niekde sedíme, tak sa na tom smejeme, že sme mohli trošku inak skončiť.“
Tretiu sezónu obliekaš popradský dres, tvoril si stabilnú dvojičku s už spomínaným Patrikom Svitanom. Ako sa ti s ním hralo, resp. hrá?
,,S Patrikom sme spolu začínali už v juniorke, potom sme spolu hrali v Košiciach, opäť v Pavlodare, teraz zas tu. Na ľade si rozumieme, ale myslím si, že nie je to pravidlo, že musíme hrať spolu. Proste, keď nás tréner dá spolu, hráme spolu. Ak nás tréner spolu nedá, tak hráme oddelene. Je to na ňom, on je zodpovedný za zostavu a my vlastne plníme to, čo on od nás chce.“
Čo hovoríš na tohto ročný káder? Ako by si ho porovnal s tými z prechádzajúcich sezón?
,,Myslím si, že káder je tento rok kvalitný, no uvidíme, ako to na konci vlastne dopadne, keďže sezóna sa hodnotí až po poslednom zápase. Ale áno, kvalita kádru má stúpajúcu tendenciu. Musím uznať, že tento rok je ten káder najkvalitnejší, čo som tu za tie tri roky bol a pevne verím, že sa to odzrkadlí aj na výsledkoch. Všetci už čakáme na nejaké to prekročenie prahu prvého kola play-off.“
Aký je tvoj obľúbený šport?
,,Som taký všestranný. V lete si rád chodím zahrať či už bedminton, tenis alebo futbal. Nemám nejak špeciálne obľúbený šport, no teraz som začal tomu bedmintonu tak holdovať, čiže možno tento šport.“
Máš aj obľúbený tím v NHL?
,,Nemám. Priznám sa, veľmi NHL nesledujem. Skôr už tú našu ligu alebo keď už si mám niečo pozrieť, tak si pozriem radšej KHL ako NHL. Možno aj preto, že NHL sa hrá v noci a KHL sa dá pozrieť aj cez deň. Čiže NHL veľmi nesledujem.“
A v KHL máš nejaký obľúbený tím, alebo to sleduješ skôr všeobecne?
,,Myslím si, že len tak všeobecne. Všetci vedia, že ak hrá SKA Petrohrad, tak sa na to dá pozerať. Ale pozriem si každý hokej, ak naňho natrafím. Nejako to však nevyhľadávam. Predsa len, som rád, ak som doma a oddýchnem si od hokeja, ale ak, tak si pozriem všetko.“
Máš nejaký vzor? Alebo bol niekto tvojim vzorom?
,,Asi som nemal nejaký extra vzor. Nie.“
Takže sa snažíš byť vzorom možno sám sebe.
,,Áno, presne. Sám sebe. A snažím sa robiť veci tak, a hrať hokej tak, aby som možno ja v budúcnosti bol vzorom pre nejaké deti alebo nejakých hráčov.“
Hrávaš vo voľnom čase videohry?
,,Nie, vôbec nehrám videohry. Niekedy, keď som bol mladší áno, ale teraz to už vôbec nehrám. Je to možno také skôr pre deti. Ja to vôbec nehrám.“
Čo máš vyštudované?
,,Mám vyštudovanú strednú školu, vlastne tu hneď cez cestu – Gymnázium Kukučínova. Potom som to skúšal na nejakých vysokých školách, kde som bol prijatý, ale kvôli hokeju som od toho opustil. Teraz spätne, keď sa na to pozerám, som sa mohol trošku zaprieť, ale bol som mladý a všetko som venoval tomu hokeju a to štúdium som vlastne nechal bokom.“
A aké vysoké školy to boli?
,,Najskôr to bola Ekonomická univerzita v Bratislave, kde som bol tiež prijatý, ale kvôli hokeju som tam nechodil. Potom som skúšal druhú školu tu v Poprade na Katolíckej univerzite, ale zhodou okolností som práve prestúpil do Košíc. Ako vravím, bol som mladý a nejako som sa na to vykašľal.“
Nepohrávaš sa s myšlienkou, že by si začal študovať teraz, externe?
,,Niekedy mi to aj cez deň napadne, niekedy mi to nenapadne vôbec. Skôr by som teraz chcel venovať svoju pozornosť niečomu inému. Urobil som si trénerský kurz, prihlásil som sa na C licenciu a tak čakám na odpoveď zo zväzu a možno týmto smerom by som sa vybral. Uvidíme, pokiaľ sa to bude dať bez školy a ak by trebalo vyššie vzdelanie, tak by som uvažoval aj o nejakej vysokej škole.“
Takže by si sa po ukončení uberal tým smerom? Smerom trénera?
,,Ešte neviem, kam presne by som sa uberal, ale je to jedna z možností a variantov. Nemôžem povedať, že by som chcel robiť presne toto, lebo sám neviem, ako to bude. Ale chcem mať niečo v rukáve, aby som v budúcnosti mohol s niečím začať. Čiže je to jedna z tých možností.“
Máš aj nejaký cestovateľský sen, ktorý by si si chcel splniť?
,,Neviem, dá sa povedať, že už som bol či už v Kanade, v Rusku, Amerike… Ale vždy to bolo skôr v tej hokejovej sfére. Vždy, keď som tam bol, tak som bol väčšinou na hoteli a štadióne, čiže veľa som toho nevidel. Uvidíme, určite by som niekedy chcel ísť ešte do Ameriky alebo sa vrátiť do Kanady a trošku precestovať. Ale nejakú špeciálnu či konkrétnu destináciu nemám.“
Je nejaká krajina, kde sa ti páčilo, prípadne, kde sa rád vraciaš? Trebárs na dovolenku?
,,Veľmi rád sa vraciam do Talianska. Tam sa mi naozaj páči, či už jedlo, kultúra tých ľudí, ako tam majú svoju vlastnú pohodu a aj to podnebie, jedlo, more, pláž. Aj tie pamiatky.“
Máš aj nejaký predzápasový alebo predtréningový rituál?
,,Konkrétny rituál asi nie. Ale pred zápasom si pospím, ale nejaký rituál asi nemám. Avšak vždy začínam obliekať z ľavej strany. Čiže vždy si obúvam ľavú korčuľu ako prvú a to isté aj v bežnom živote – vždy si ako prvú obúvam ľavú topánku.“
Aký bol tvoj najkrajší gól, ktorý si v kariére strelil alebo len videl? Máš taký?
,,Asi nie. Nemám žiaden taký, ktorý by som konkrétne vypichol. Možno iba tak zlatý gól Peťa Bondru z Göteborgu, ktorý vlastne zmenil ponímanie Slovákov vo svetovom hokeji a vďaka ktorému sme sa stali majstrami sveta. Takže ak by som mal vybrať jeden gól, bol by to tento Peťov z Göteborgu.“
Ktorý moment z kariéry ti v pamäti utkvel najviac?
,,Tak asi najviac to boli tri prehry po sebe vo finále. Či už prvá v Poprade a potom druhá v Košiciach. Takže taký ten strieborný hattrick mám v pamäti asi najviac. Takže aj môj cieľ a najväčší sen je prekonať tú druhú métu a dostať sa vlastne až na ten vrchol. A potom ešte druhý moment je ten, kedy sme vyhrali titul v Kazachstane. Takže asi tieto dve veci sú v mojej pamäti asi najviac.“
Ak by si vôbec nehral hokej, čím by si bol?
,,Možno by som bol kuchár. To ma celkom baví. Ale viem, že na to by som potreboval ešte veľmi veľa praxe, ale možno aj nejaký fyzioterapeut, ale tak neviem… možno niečo pri hokeji. Náš život sa stále točí okolo hokeja. Nejak veľmi som nerozmýšľal, čo by, ak by… čiže… dal by som asi toho kuchára.“
Aké je tvoje obľúbené jedlo?
,,Tak ako som spomínal, ako krajina sa mi páči Taliansko a s tým je spojené aj to jedlo. Aj doma si rád varím tie talianske jedlá – či už cestoviny alebo rizotá. Takže asi to.“
Máš aj nejaké vysnívané auto?
,,Vysnívané je také, do ktorého by som nemusel tankovať a nemusel doň dávať žiadne peniaze, ale bohužiaľ, také auto neexistuje. Čiže nemám žiadne vysnívané auto.“
Máš nejaké obľúbené miesto v okolí Popradu?
,,Tak Vysoké Tatry, samozrejme. Ale vypichol by som aj jedno hneď tu za hranicami, mesto Zakopane, kde veľmi rád chodím či už sa len prejsť, alebo najesť. Aj tí Poliaci majú výbornú kuchyňu. Takže asi obľúbené miesta sú dva – Vysoké Tatry a Zakopane.“
Čo ty a hudba? Máš nejakú obľúbenú kapelu či pesničku?
,,Nemám vyslovene nejaké obľúbené, ale radšej počúvam skôr tie oldies pesničky než rôzne moderné, alebo techno, tie sa mi veľmi nepáčia. Čiže skôr tie oldies pesničky, to sa mi páči.“
Pozeráš vôbec televíziu?
,,Televíziu nepozerám skoro vôbec. Dá sa povedať, že televíziu vôbec nepozerám, lebo si myslím, tam momentálne nič nedávajú. Ak si už chcem niečo pozrieť, tak si niečo pustím na notebooku, ale televíziu vo všeobecnosti nepozerám.“
Máš nejaký obľúbený film?
,,Winnetou (smiech).“
Máš nejaký zlozvyk?
,,Každý nejaký máme. Ale jeden možno… keď som nervózny medzi tretinami, tak si obhrýzam nechty. Okrem toho asi nejaký špeciálny zlozvyk nemám. Väčšinou iba tie nechty medzi tretinami, keď som na zápase nervózny. Alebo keď sa na náš zápas pozerám z tribúny, keď nehrám a hrá moje mužstvo, tak vtedy si to odnesú moje nechty.“
Akým voľnočasovým aktivitám sa venuješ?
,,Tak väčšinou sa venujem priateľke, či už ideme spolu na výlet, alebo ležíme doma, alebo ideme niekde na kávu. Takže som buď s ňou, alebo keď nehrám, tak vo voľnom čase si idem sem tam zacvičiť, ale venujem sa väčšinou jej.“
Si poverčivý?
,,Trošku áno. V určitých veciach áno. Ako vravím, stále si obúvam tú ľavú korčuľu alebo topánku ako prvú. Ale nejak takto, keď mi niekto niečo povie, že „Urob toto, lebo večer prehráte.“, tak to nie. V tomto nie som poverčivý. Skôr by som povedal, že mám zvyky, ktorým verím, ale poverčivý asi nie som.“
Čo robíš rád počas presunov na zápasy?
,,Čítam knihy. Ak mám niečo zaujímavé, tak si so sebou zoberiem tú knihu a čítam si ju. Samozrejme, pred zápasom spím. Potom tu máme svet sociálnych sietí, takže to je veľmi dobrý požierač času. A tiež som počas presunov v kontakte s priateľkou, píšeme si, takže takto nejako: Tie knihy, ona a spánok.“
Mňa tie knihy celkom zaujali. Máš teraz nejakú rozčítanú?
,,Väčšinou ma bavia také detektívky. Teraz čítam knihu Zrada, ktorú napísal Jo Nesbø. Chcel by som prečítať všetky knihy, ktoré napísal, takže si ich postupne kupujem a čítam.“
Koľko svetových jazykov ovládaš?
,,Tak 100% ovládam slovenský jazyk. Dorozumiem sa anglicky a tým pádom, že som bol v Kazachstane, tak viem rusky. Tieto jazyky by som teda vypichol – angličtina a ruština. Ale povedal by som, že ruština je na lepšej úrovni ako angličtina. Ale v angličtine sa snažím zlepšovať, takže chodím na doučovania.“
Kto je podľa teba najväčší zabávač v kabíne?
,,Ťažko vypichnúť jedného. Myslím si, že každý má čo povedať, ale keď to zoberiem tak globálne, tak jedinému, komu sa nonstop ústa nezatvoria, je Jano Ťavoda, ktorý už veľakrát chcel byť nejakými chlapcami vysťahovaný na chodbu. Ako vravím, každý má čo povedať, ale ten Jano niekedy hovorí aj vtedy, kedy nemá.“
Čo si myslíš o bitkách v hokeji? Pobil si sa niekedy už aj ty sám?
,,Myslím si, že to patrí k tomu niekedy. Hokej sa hrá s emóciami. Bez emócii to nejde a niekedy to vzplanie až tak, že sa tí dvaja pobijú a je to určite lepšie ako keby mal niekto niekoho zákerne trafiť a faulovať. Takže radšej nech je to takto. A áno, pobil som sa už aj ja nedávno v Miškolci. Myslím si, že keď k tomu má prísť, tak sa môžem pobiť aj znova, ale nemusím. Myslím si, že ani možno nie ja, ale máme tu v mužstve na to aj iných hráčov, čiže ja to nejako nevyhľadávam, ale už keď sa stane, tak sa stane.“
Aký je najbláznivejší zážitok, ktorý máš z hokeja?
,,Ťažko povedať. Asi ani nemám.“
Ak by o tebe mali natočiť film, kto by ťa mal hrať?
,,Teoreticky by som mohol hrať sám seba, lebo herec som akože dobrý. Keby ma niekto mal hrať, tak zrejme Jason Statham. On ma môže hrať. Tomu by som to dovolil.“
Čo by si odporučil mladým hokejistom a ich rodičom?
,,Rodičom by som odporučil hlavne veľa trpezlivosti, tak ako mali moji rodičia so mnou a veľa tej obety, lebo každé ráno musia s tými deťmi vstávať na tréningy. Ale svojim spôsobom by som im odporučil, aby boli na tie deti prísnejší, lebo dnes je to skôr benevolentnejšie a aby verili trénerom a aby učili tie deti k disciplíne, pretože dnes, keď sa na to tak spätne pozriem, a keď vidím tie malé deti, tak tým malým deťom a tiež mladším chýba hlavne disciplína. To je dnes na ľade veľmi dôležité. A v živote tiež.
A tým deťom. Jednoducho musia tomu obetovať všetko. Ak chcú hrať ten hokej, tak tomu musia obetovať všetko a poslúchať trénerov. A samozrejme, ten tréning je len tá štipka toho všetkého. Tiež doma… a škola do toho tiež patrí. Ale to je už vec skôr tých rodičov, ako tie deti budú viesť a ako vravím. Ak ich budú viesť k disciplíne, tak verím, že možno s odstupom času tu vychováme takých hokejistov, akých sme tu vychovávali kedysi a ja verím, že to tak aj bude.“
