Popradskí hokejisti súčasťou VSE CITY RUN
11. mája 2018
Marek Zagrapan sa po roku vracia do známeho prostredia
12. mája 2018

Samuel Takáč je v Poprade pripravený plniť úlohy, aké mal vo Francúzsku

Posledné tri roky strávil Samuel Takáč mimo Popradu. Po každej sezóne vo Francúzsku sa ho vedenie klubu snažilo prilákať opäť domov, ten správny čas nastal až v posledných dňoch.

Ešte stále len dvadsaťšesťročný útočník si v predchádzajúcich troch sezónach vyskúšal legionársky chlebíček vo Francúzku. „Po každej z nich bol záujem zo strany Popradu o môj návrat. Až teraz som sa rozhodol, že je ten správny čas. Sám som už opäť potreboval určitú zmenu,“ hovorí o dôvodoch návratu do rodného klubu dobre stavaný útočník.

V samotnej krajine galského kohúta obliekal dresy Gapu a Lyonu. Najlepšie mu vyšla druhá sezóna, v ktorej rázne prekonal štatistiku bodu na zápas. Čo sa týka tímových úspechov, práve v Lyone sa očakával razantnejší útok na titul. „Tohtoročné vypadnutie s Amiens bolo veľkým sklamaním. Minimálne sme sa chceli pozrieť do semifinále. Celú sériu sme boli lepší, no konečný stav série tomu nenasvedčoval. Nie všetci v mužstve sme boli na jednej strane, a to sa ukázalo v najdôležitejších chvíľach,“ prezrádza Samo ešte stále so smútkom v hlase. „Sezóna sa však vyvíjala výborne. Vyhrali sme pohár, no asi tu prišlo v hlavách hráčov k uspokojeniu. Pravdepodobne to brali ako vrchol celej sezóny.“

Hokej vo Francúzsku sa v posledných rokoch posunul dopredu. Najmä ich liga naberá na kvalite. To pocítil aj Samuel, ktorý tam prišiel v období, kedy sa už ani len náhodou nedalo hovoriť ako o rybníkovej súťaži. „Väčšina mužstiev si pred každou sezónou podpíše okolo desiatich legionárov. V minulosti bolo možno Francúzsko rajom pre Slovákov a hrať tu mohol prísť kto chcel. Teraz je to iné. Prím hrajú Kanaďania či Škandinávci. To sa zmenilo aj z dôvodu, že tu už netrénuje toľko koučov od nás. Mužstvá vedú práve Kanaďania, Fíni či Slovinci, ktorí si tam prinesú svojich hráčov. Iné je to asi len v Nice. V neposlednom rade je dôležité, že sa do hokeja tlačí veľké množstvo peňazí. Marketing je na vysokej úrovni a aj divákov pribúda.“ Možno to všetko znie tak, že nás Francúzi vďaka tomu predbehli. Samo si to však nemyslí. „Aj keď napredujú míľovými krokmi, stále je naša liga kvalitnejšia.“

Samuel odchádzal z Popradu vo veku dvadsaťtri rokov, kedy bol považovaný stále za akúsi hokejovú hviezdičku. Aj keď v poslednej sezóne pod Tatrami dostával dosť priestoru na ľade, poriadne sa vyhral až vo Francúzsku. To mu pomohlo získať aj iné hokejové návyky a plniť dôležitejšie úlohy. „Posledné dva roky som už plni úlohy hráčov top 6. Práve to mi najviac dalo účinkovanie za hranicami. Musel som pravidelne bodovať a myslím si, že som plnil to, čo odo mňa tréneri očakávali. Mal by som byť na to pripravený aj v Poprade. Uvidíme, aké úlohy dostanem doma. Podľa tej roly sa budem snažiť odviesť maximum. Verím však v moje výkony a že mužstvu pomôžem.“

184 centimetrov vysoký a 92 kilogramov vážiaci center pôsobil na Slovensku len v Poprade a jedno play off si zahral za Michalovce. S Kamzíkom na hrudi odohral doteraz rovných 300 duelov s bilanciou 29 gólov a 82 asistencií. Vo Francúzku už išlo o oveľa zaujímavejšie štatistiky. V 129 zápasoch totiž dokázal streliť 54 gólov a na 89 nahrávať. V minulej sezóne si obliekol aj seniorsky reprezentačný dres (2 zápasy, 2+1).

Facebook komentáre