Bjalončíka mrzela hrozná dvojminútovka, Krempaského zápasový debut proti svojim

Včerajší zápas medzi slovenskou reprezentáciou do dvadsať rokov a HK Poprad bo mimoriadne špecifický najmä pre päticu odchovancov nášho klubu. O svoje dojmy sa podelili Peter Brajlončík a Martin Krempaský.

Aj keď sa zápas skončil víťazstvom 2:5 v prospech Kamzíkov, v polovici zápasu to nevyzeralo so skúsenejším mužstvom veľmi dobre. Za stavu 2:0 pre mladíkov sa zdalo, že príde k veľkému prekvapeniu. Takto nejak to videl aj Peter Bjalončík. „Vedeli sme, že nás čaká ťažký zápas, a že moji tak trochu bývalí spoluhráči budú dobre pripravení a pôjdu priamo za víťazstvom, ktoré ich môže na začiatku sezóny nakopnúť. Nebol to samozrejme pre mňa obyčajný zápas. Prvú polovicu duelu sme im cestu za troma bodmi poriadne sťažili, no potom prišla tá osudová chvíľa. Dovolili sme im streliť tri rýchle góly a aj keď sme sa naďalej snažili, bolo po zápase.“ 

Ešte len devätnásťročný center neostal pred zápasom bez povšimnutia ani zo strany skúsenejších Popradčanov. „Nejaké tie podpichovačky pred duelom boli. Ja dúfam, že chlapci vedia čo v nás je, a takto sa snažili nás nejak rozladiť, aby sme im nekládli veľký odpor,“ zasmial sa Peter po tejto otázke. Treba však poznamenať, že našich odchovancov bol plný ľad a zrejme sú psychicky voči týmto zbraniam odolní… Tá aktivita mladých Kamzikov je daná aj dostatočnému priestoru, ktorý od trénera Bokroša dostávajú. Aj keď bol Peter písaný v doterajších zápasoch ako člen štvrtého útoku, ice time tomu nenasvedčuje. „Tréner nám povedal, že tu neexistuje prvá a ani štvrtá päťka. Priestoru mám dosť a je len na mne, či ho o svojich schopnostiach presvedčím, alebo sa to bude uberať tým neželaným smerom.“

Medzi obrancov, od ktorých sú v tomto projekte kladené najväčšie očakávania patrí aj Martin Krempaský. Dobre stavaný zadák, ktorý je pasovaný medzi hráčov z Popradu s najväčším potenciálom, ukázal v pozápasových vyjadreniach asi najviac, čo preňho znamenalo postaviť sa svojmu rodnému klubu. „Pre mňa to teda nebol obyčajný zápas. Vždy bol môj najväčší sen raz hrať za seniorov Popradu. V živote som proti nemu nenastúpil a teraz rovno zápas v takom veku proti áčku… Zatiaľ je najdôležitejšie to, že tu v dvadsiatke dostávam dosť priestoru.“