HK Poprad má po jednoročnej pauze opäť mentálneho trénera. S novým členom nášho klubu prinášame rozhovor.
Môžete nám prezradiť, ako sa zrodila vaša spolupráca s HK Poprad a čo vás presvedčilo, aby ste túto pozíciu prijali?
Počas tohtoročnej dovolenky som sa zoznámil so športovým riaditeľom Júliusom Kovalom a rozprávali sme sa o tom, že klub už dlhšie uvažuje o posilnení mentálnej stránky. Krátko predtým ma vedeniu odporučil môj dlhoročný kolega Radek Šefčík s tým, že by som mohol tímu pomôcť ako mentálny tréner. Presvedčila ma jasná vízia vedenia a trénerského štábu. Považujem to za výzvu, a práve preto chcem byť súčasťou tohto procesu, nielen „doplnkom“ realizačného tímu. S hodnotami HK Poprad sa stotožňujem, pretože má silnú tradíciu, energiu fanúšikov a veľké ambície. Vidím tu rastúce prostredie, hráčov so skvelým prístupom a rozhodný realizačný tím. Mojou úlohou je byť spojovacím článkom, ktorý pomôže preniesť mentálne návyky z teórie do každodennej praxe.
Aká je vaša prvá myšlienka na tím a aký prvý krok plánujete urobiť, aby ste s hráčmi nadviazali kontakt a získali si ich dôveru?
S tímom som sa zatiaľ stretol dvakrát. Najprv na druhom ročníku HK Poprad Charity Open, kde som predovšetkým počúval a vnímal atmosféru v tíme. Následne sme mali celodenný koučing. Tam som mohol hráčov pozorovať priamo na tréningoch a potom sme mali koučing v malých skupinkách. Dôvera sa buduje postupne. Stále platí základné pravidlo: s každým hráčom sa dostanem len tak ďaleko, ako ma pustí. Mentálny tréner je v tomto ako partner vo vzťahu. Na prvom „rande“ si nepovieme všetko. Mojím cieľom je, samozrejme, získať si dôveru hráčov, aby sa mi otvorili aj s najhlbšími témami, ktoré ich vnútorne trápia. A práve vtedy, keď ich spolu pomenujeme a vyriešime, môže to priniesť výrazný progres u konkrétneho hráča. Niekedy si to vyžaduje čas. Niekto sa otvorí rýchlejšie, iný pomalšie – a to treba rešpektovať. Som človek z praxe a nerád zostávam len pri teórii. Hráči potrebujú efektívne metódy, ktoré vedia okamžite použiť na ľade aj mimo neho a zároveň cítiť, že fungujú. Z prvého tímového koučingu mám veľmi dobrý pocit. Už na začiatku sme otvorili tému práce s emóciou neistoty, ktorá býva v zápasoch často jedným z najväčších súperov.
Hokej je veľmi dynamická hra plná emócií. Ako plánujete pracovať s hráčmi, aby zvládali tlak a premenili ho na pozitívnu motiváciu?
Výrazné zlepšenie v práci s tlakom si vyžaduje aj veľa individuálnych koučingov. S vedením sme sa dohodli, že hráči so mnou môžu pracovať aj individuálne, čo je veľká výhoda. Každý z nás si nesie nevyriešené momenty z detstva. Práve to, čo zostalo nevyriešené, často obmedzuje výkon na ľade aj mimo neho. Častokrát mi viacerí hráči hovoria, že o tom ani nevedeli. Niekedy jednoducho nechápeme, prečo reagujeme tak, ako reagujeme. Aj keď si po zápase často povieme „mohol som to urobiť inak“, v kritickom momente nás tlak premohol. Chcem byť hráčom maximálne nápomocný, aby zvládali tlak z mesiaca na mesiac lepšie. Je to veľmi oslobodzujúce, keď pod tlakom dokážeš zostať pokojnejší než v predchádzajúcom zápase. Koučingu sa venujem viac ako 10 rokov a tieto skúsenosti z tisícov koučingových sedení chcem využiť v prospech hráčov. Dodnes pracujem s viacerými profesionálnymi športovcami aj úspešnými podnikateľmi, u ktorých je práca pod tlakom veľmi častou témou.
Ako by ste charakterizovali mentalitu víťazného tímu a ako ju chcete v hráčoch Popradu prebudiť?
Kde je fokus, tam je výsledok. Ak sa sústredím na to, čo som pokazil, pravdepodobne budem naďalej kaziť. Prvým krokom víťaznej mentality je, že na zápase nevyhodnocujem svoj výkon ani seba. Čo som spravil pred minútou na ľade, je už minulosť – neviem ju ovplyvniť. Znovu platí základné pravidlo: sústredím sa na to, čo viem ovplyvniť, teda na najbližšiu príležitosť na ľade. Jednoduchými otázkami vieme podporiť našu mentalitu: „Aké sú moje hlavné kvality, ktoré viem využiť teraz na ľade?“, „Ako viem najlepšie podporiť náš tím?“… Zmena fokusu je prvým krokom k zmene výkonu na ľade. Samozrejme, je to o niečo komplexnejšie než len odpovedať na tieto otázky. K víťaznej mentalite sa vieme dopracovať vtedy, keď veľa komunikujeme. Komunikácia je obrovským liekom aj v športe. Otvorene hovoriť o tom, čo trápi hráčov, ako vieme zlepšiť tímovú atmosféru a ako si vieme navzájom pomôcť, pomáha celému tímu. Každý z nás chce buď niekam patriť, alebo sa zlepšovať – alebo oboje. Obe tieto potreby sú veľkými pomocníkmi pri prebúdzaní víťaznej mentality. U každého táto cesta existuje, len ju musíme nájsť.
Akým spôsobom chcete pomôcť hráčom vyrovnať sa s prehrami a poučiť sa z nich, namiesto toho, aby ich to demotivovalo?
Prehra k športu patrí. Pred emóciou neutekáme – nie je to dlhodobý recept na zlepšenie. U každého hráča spúšťa prehra inú emóciu. Keď ju dokážeme pomenovať, je veľká šanca, že s ňou budeme vedieť lepšie pracovať. Bez ohľadu na to, či sme vyhrali alebo prehrali, vždy je priestor na zlepšenie. Ako som spomínal pri predošlej otázke: kde je fokus, tam je výsledok. Ak sa po prehratom zápase sústredím na otázku „Čo som spravil zle?“, nepoučím sa z neho, pretože sa zameriavam na svoje slabé stránky. To však stále nerieši problém hráča. Oveľa užitočnejšie je začať otázkami, ktoré podporujú moje silné stránky. Odpovede na ne môžu naštartovať chuť sa zlepšovať. Napokon meníme aj nastavenie mysle z „prečo sa to stalo“ na „čo viem ovplyvniť v najbližšom tréningu a zápase“.
