Vidieť ho môžu priamo zo štadióna, no osobne ho navštívili len niektorí – ikonický Sliezsky dom sa vo štvrtok 5. augusta stal cieľom netradičného komunitného výstupu tímu HK Poprad.
Miesto známe svojou polohou vo výške 1670 metrov nad morom sa pre hokejistov zmenilo na dejisko kondičného a tímového tréningu, ktorý preveril silu, výdrž aj tímového ducha mimo ľadu.
Na parkovisku v Tatranskej Polianke sa popoludní stretli hráči, tréneri, fanúšikovia aj náhodní turisti. Každá skupinka hráčov si okrem športového oblečenia pribrala aj krošňu s viac než 30-kilovým nákladom, čím sa inšpirovali tradičnými horskými nosičmi.
„Dnešný deň začal pre nás skoro, bol dlhý, ale úspešný. Vyšlo nám aj počasie a všetci chlapci to zvládli a niektorí aj s vynáškou. Chceli sme využiť možnosti, ktoré nám ponúkajú Tatry, ktoré máme na skok. Iné tímy tu musia dlhšie cestovať, ak si tu chcú spraviť sústredenie. Bola to nielen pridaná hodnota pre kondíciu, ale hlavne pre utuženie kolektívu. Sme radi, že chlapci prijali túto výzvu a bolo vidno, že sa im to páčilo,“ zhodnotil túto akciu hlavný tréner Ján Šimko.
Tréneri rozdelili mužstvo do viacerých skupín a do cieľa sa nešlo na čas, ale na súdržnosť a spoluprácu. Pre niektorých to bol prvý výstup do tak vysokej nadmorskej výšky, no spoločná motivácia bola silnejšia ako únava. Cieľom výstupu bolo aj budovanie tímu pred začiatkom sezóny, kde sa do kolektívu zapájajú aj nové posily.
Nový člen popradskej kabíny Alex Výhonský po výstupe zhodnotil atmosféru: „Doteraz som nemal skúsenosť s horskou vynáškou, ale chcel som to vždy skúsiť. Bolo to tímovou formou, striedali sme sa piati, čo bolo na úvod skvelé. Horské prostredie mám veľmi rád, pred desiatimi dňami som bol na Kôprovskom štíte. Začiatok výstupu bol ťažký, lebo ráno sme mali tvrdý tréning, ale postupne sa nohy rozbehli a pomohla partia a to, že sme sa striedali. Zhodli sme sa, že takéto akcie by sme mohli robiť častejšie, lebo okrem iného si človek vyčistí aj hlavu.“
Zatiaľ čo väčšina turistov mierila späť dolu, hokejisti sa usadili na Sliezskom dome, kde ich čakala noc vo vysokohorskom prostredí. Nešlo len o fyzickú skúšku, ale aj o spomalenie, rozhovory a vzájomné utuženie. Vďaka priaznivému počasiu sa výstup vydaril na jednotku.
