Legendy

Patrí k prvej generácii popradských hokejistov. Možno ho označiť za prvého odchovanca popradského hokeja, prvého Popradčana v reprezentačnom drese Slovenska, niekoľkonásobného majstra Slovenska. Vynikajúci útočník a strelec s citom pre hru. Bol aj trénerom seniorov a v neskoršom veku hlavne tréner mládeže.

Hoci nie je odchovancom popradského hokeja obliekal dres Popradu viac ako desať rokov. Na prelome 30-tych a 40-tych rokov minulého storočia len vďaka nemu hokej v Poprade nezanikol. Je niekoľkonásobný majster Slovenska. Aj on obliekal reprezentačný dres Slovenska. Neskôr pôsobil nielen ako tréner, ale aj funkcionár popradského klubu

V drese Popradu sa prvýkrát objavil už ako 17-ročný. Celú aktívnu kariéru – 19 sezón hral iba za Poprad. Vo svojej dobe bol považovaný za mimoriadny zjav slovenského hokeja. Vynikajúci útočník, obávaný strelec, dlhoročný kapitán popradského tímu. V Poprade sa v minulosti nechodilo na hokej, ale na Caneho. Je niekoľkonásobným majstrom Slovenska. Po skončení aktívnej kariéry pôsobil aj ako trénerom seniorov.

Hokejovo vyrástol v Poprade. V sezóne 1966/67 sa stal dorasteneckým majstrom Slovenska. Počas vojny hral hokej za vojenský celok Dukla Jihlava, s ktorou v sezóne 1968/69 získal titul majstra Československa. Už nasledujúcu sezónu zamieril do Košíc, kde bol najskôr brankárskou dvojkou. Po odchode Jiřího Holečka bol brankárskou jednotkou prvoligových Košíc, a to až do roku 1980. Počas 12 ligových sezón odchytal 328 zápasov. Z tohto obdobia má aj striebornú medailu zo zimnej olympiády v Innsbrucku ako tretí brankár, aj keď neodchytal ani jeden zápas. Podobne na Kanadskom pohári v tom istom roku získal striebornú medailu, hoci ako tretí brankár na turnaj vôbec necestoval. Po skončení prvoligovej kariéry odovzdával svoje cenné služby materskému Popradu. V sezóne 1980/81 hájil svätyňu Popradu a hneď s ním vyhral Slovenskú národnú hokejovú ligu. Poprad bol vtedy veľmi blízko k postupu do federálnej ligy. Rozhodol o tom jeden gól v poslednom rozhodujúcom zápase s Brnom. Popradskú svätyňu hájil až do roku 1983, keď prvýkrát ukončil hráčsku kariéru. V Poprade sa začal venovať trénovaniu mládeže. Do brány Popradu sa opäť vrátil počas sezóny 1984/85, keď mal klub problémy s brankármi. Tímu dopomohol k ďalšiemu víťazstvu v SNHL. Potom ešte istý čas hrával v Kežmarku a Spišskom Štvrtku. Ešte ako aktívny hráč Popradu začal s trénovaním mládeže. Bol šéftrénerom Tréningového strediska mládeže v Poprade. V sezónach 1987/88, 1988/89 a 1992/93 pôsobil ako asistent trénera seniorského mužstva Popradu. Ako tréner pôsobil aj v Považskej Bystrici, Liptovskom Mikuláši, Michalovciach, Spišskej Novej Vsi či Nových Zámkoch.

S hokejom začínal v Poprade, kde sa rodina presťahovala. V roku 1957 zažil ešte tréningy pri Téryho chate vo Vysokých Tatrách. Dnes je jeden z posledných pamätníkov éry popradského hokeja na prírodnom ľade. V seniorskom tíme LV Poprad sa objavil v sezóne 1960/61 na poste obrancu. S výnimkou povinnej vojenskej služby, keď hrával za Rudú hviezdu Praha a Pardubice v rokoch 1961 až 1963, celú aktívnu hráčsku kariéru pôsobil v drese Popradu. V roku 1969 kariéru ukončil, ale keďže Popradu chýbali obrancovia, nechal sa prehovoriť ešte na jeden rok a urobil dobre. V sezóne 1969/70 s LVS Poprad vyhral SNHL. Po ukončení hráčskej kariéry začínal ako tréner v Poprade pri mládeži. Neskôr pôsobil ako tréner aj v Poľsku, Martine, Michalovciach, Prešove, Liptovskom Mikuláši či Spišskej Novej Vsi. Prvýkrát bol hlavným trénerom Popradu v rokoch 1982 až 1984. V sezóne 1990/91 ako hlavný tréner priviedol ŠKP PS Poprad k víťazstvu v 1. SNHL. Z postupu do najvyššej republikovej súťaži sa Poprad tešil po 37 rokoch. Poprad trénoval aj časť prvoligovej sezóny 1991/92. Ako asistent i hlavný tréner pôsobil v Poprade aj v rokoch 2002 až 2004. Pôsobil aj ako reprezentačný tréner mládežníckych kolektívov v Poľsku. Neskôr sa stal aj trénerom slovenskej ženskej hokejovej reprezentácie. Od roku 2013 bol trénerom popradských hokejistiek, s ktorými vyhral titul majsteriek Slovenska v sezónach 2013/14, 2015/16 a 2016/17. Vyhrať ligu ako hráč, tréner mužov a tréner žien sa okrem neho u nás nikomu nepodarilo.

Hokejovo vyrástol v Poprade. Prvýkrát sa jeho meno v popradskom hokeji objavuje v roku 1964, keď sa v drese LVS Poprad zúčastnil na prvom ročníku turnaja starších žiakov o Pohár oslobodenia mesta Poprad. Domáci tím turnaj vyhral. V seniorskom drese LVS Poprad sa prvýkrát objavil v sezóne 1968/69, kde ho vytiahol tréner Cane Gemov. V nasledujúcej sezóne sa podieľal na víťazstve Popradu v SNHL. Nasledovali štúdiá v Bratislave a prestup do Slovana Bratislava, neskôr do Košíc. Hráčsku kariéru ukončil v domácom klube v sezóne 1978/79. Už nasledujúcu sezónu pôsobí ako asistent trénera seniorov. V sezónach 1980/81 a 1984/85 bol pri výhrach Popradu v SNHL ako asistent trénera. V sezóne 1988/89 vyhral SNHL v pozícii hlavného trénera Liptovského Mikuláša. S Duklou Trenčín v sezóne 1991/92 získal česko-slovenský titul a stal sa aj najlepším trénerom v Československu. V roku 1993 bol menovaný za prvého trénera slovenskej reprezentácie, ktorú vytiahol z C a B kategórie až do A kategórie. Na olympiáde v Lillehameri 1994 obsadilo Slovensko pod jeho vedením 6. miesto. V sezóne 2002/03 v pozícii hlavného trénera vyhráva slovenský titul so Slovanom Bratislava. Tituly získal aj s Portlandom a Rigou. Hlavným trénerom bol i v Sparte Praha, Lokomotive Jaroslavľ, Diname Minsk, HK Riga 2000, Diname Riga, CSKA Moskva, Donbase Doneck či Zvolene. V rokoch 2006 až 2008 bol opäť hlavným trénerom slovenskej reprezentácie, ku ktorej sa vrátil v pozícii asistenta aj v sezóne 2016/17. V roku 2015 krátko viedol popradských dorastencov.

Rodák z Hanušoviec nad Topľou strávil ako hlásateľ na popradskom zimnom štadióne 48 rokov. Prvýkrát sa jeho hlas ozval z mikrofónov v roku 1974. Najprv hlásil žiacke a dorastenecké zápasy, neskôr tie medzi mužmi. Patril do hokejovej rodiny. Bol jej nenahraditeľným členom a bez jeho ikonického prejavu si nejeden fanúšik nevedel predstaviť zápas Kamzíkov. Jeho hlas bol pri každom úspechu aj neúspechu klubu, vedel potešiť, ale aj burcovať fanúšikov na zimnom štadióne. Každý, kto ho mal možnosť aspoň raz pri práci počuť, si určite spomenie na jeho ikonický príhovor: „Príjemný podvečer, vážení športoví priatelia ľadového hokeja, najrýchlejšej kolektívnej hry.“

K hokeju prilipol už ako žiak na Ulici Popradskej brigády v Poprade. Do žiackeho družstva ho priviedol učiteľ Emil Kráľovský, neskôr Ján Hosa. V dorasteneckom veku hral za tím TJ Mladosť Poprad, kde bol zverencom trénera Júliusa Pažitného. V mladosti však hrával aj futbal. Vojenčinu strávil v Dukle Trnava a v Spišskej Novej Vsi, za ktoré hrával hokej. Po vojenčine tri sezóny strávil v Martine. Do Popradu sa vrátil František Štolc pred sezónou 1977/78, stále písaný na poste obrancu. V sezóne 1979/80 už bol písaný na poste útočníka s dresom č. 20. Už v tejto sezóne sa stal najproduktívnejším hráčom ligy, keď v 44 ligových kolách nazbieral 61 bodov (28+33). V sezóne 1980/81 bol ako kapitán pri veľkom úspechu Popradu, ktorý vyhral SNHL. Najlepším strelcom ligy sa stal práve František Štolc, ktorý nastrieľal 37 gólov v 44 zápasoch. Spolu s 34 prihrávkami sa stal aj najproduktívnejším hráčom ligy. Štolc sa stal najlepším útočníkom ligy (v hlasovaní trénerov ligových tímov) a dostal sa tiež do All stars ligy.

František Štolc bol vyhlásený aj za najlepšieho športovca TJ PS Poprad. Najlepším strelcom tímu sa stal aj v nasledujúcej sezóne. V sezóne 1982/83 sa stal František Štolc druhým najproduktívnejším hráčom SNHL so ziskom 60 bodov (29+31). V sezóne 1983/84 sa stal opäť najlepším strelcom ligy (spolu s Hrtúsom), keď presne mieril 33 krát a s 57 bodmi sa stal najproduktívnejším hráčom ligy. V tejto sezóne sa opäť dostal do All stars SNHL. V sezóne 1984/85 bol pri ďalšom veľkom úspechu Popradu. TJ PS Poprad po štyroch rokoch opäť zasadol na slovenský hokejový trón. Popradský tím sa počas sezóny mohol spoliehať v prvom rade na prvý útok: Alexander Szücs, František Štolc, Jozef Šeliga, Vladimír Lavko a Jozef Dzura. Prvá útočná päťka zaznamenala polovicu gólov celého mužstva. 33-ročný František Štolc sa stal aj najlepším strelcom SNHL, keď súperových brankárov prekonal 37 krát. Štolc sa tiež stal najproduktívnejším hráčom ligy, keď nazbieral 66 bodov. Popradčania Štolc spolu so Szücsom, Lavkom a odchovancom Dankom obliekajúcom dres Topoľčian, ovládli All stars SNHL. V sezóne 1986/87 sa Štolc svojimi výkonmi opäť prebojoval do All stars ligy, keď počas 44 zápasov nazbieral 50 bodov za 24 gólov a 26 prihrávok.

V rámci klubu bol najproduktívnejším hráčom, v rámci ligy skončil na treťom mieste. V sezóne 1987/88 nazbieral najviac – 29 asistencií v lige a za celkovo 37 bodov sa umiestnil na ôsmom mieste produktivity v lige. Bola to jeho posledná ligová sezóna na pozícii hráča v tíme TJ PS Poprad. Po Tatranskom pohári v roku 1988 ohlásil František Štolc koniec aktívnej kariéry v domácej súťaži a ohlásil prestup do Cracovie Krakov, odkiaľ sa však zakrátko vrátil do rodného Popradu. V sezóne 1989/90 vsietil ešte štyri posledné ligové góly. František Štolc bol výraznou postavou popradského hokeja v 80-tych rokoch 20. storočia. Niekoľkokrát sa stal najlepším strelcom, nahrávačom či najproduktívnejším hráčom Slovenskej národnej hokejovej ligy. Niekoľkokrát sa tiež dostal do výberu All stars SNHL.

Svoje miesto v Poprade si však musel vybojovať. Celkovo odohral František Štolc v drese Popradu 13 sezón (1977/78 – 1989/90). V drese Popradu strelil celkov 311 gólov, čím sa zaradil na druhé miesto historických tabuliek klubu a jeho rekord prekonal až Arne Kroták. Jeho priemer na sezónu bol 23,92 gólu, liga sa vtedy hrala na 44 kôl. Najviac gólov sezóne nastrieľal František Štolc v majstrovskej sezóne 1980/81, keď vsietil 37 gólov, v tomto ukazovateli je na treťom mieste historických tabuliek klubu. S produktivitou 71 (37+34) z tejto sezóny je na druhom mieste klubových tabuliek. V sezóne 1990/91 sa stal vedúcim mužstva ŠKP PS Poprad a bol pri historickom postupe Popradu do federálnej ligy. Neskôr sa stal aj členom Správnej rady HC ŠKP PS Poprad a výkonným riaditeľom klubu. Následne začal v klube s trénerskou činnosťou pri mládeži, neskôr okúsil trénerský chlebík aj v zahraničí. V rokoch 2006 – 2009 trénoval v Nórsku.

Povestná bola jeho strela zápästím. Skôr narodení si ho môžu pamätať z kvalifikácie so Zetorom Brno, keď sa mu nepodarilo premeniť trestné strieľanie, ale aj zo zápasu v Liptovskom Mikuláši v sezóne 1983/84, kde strelil gól priamo z buly alebo zápas tretieho ligového kola v sezóne 1982/83 so Spišskou Novou Vsou, keď strelil šesť gólov.

K hokeju prilipol už ako žiak základnej školy Fučíkova v roku 1968. O rok neskôr sa dostal do žiackeho mužstva LVS Poprad pod vedením Jozefa Ivana. Ďalší rok už bol v dorasteneckom tíme Popradu, za ktorý odohral štyri ročníky a dvakrát sa tešil zo zisku slovenského majstrovského titulu. V sezóne 1972/73 popradskí dorastenci pod vedením Jozefa Ivana ako prví slovenskí zástupcovia vyhrali federálny titul v kategórii dorast.

V seniorskom tíme Popradu odohral dve sezóny 1973 až 1975. Následne odišiel do Třinca, za ktorý hrával tiež v dvoch ročníkoch a v tom prvom sa pokúsili postúpiť do 1. českej ligy, ale v kvalifikácii neuspeli s Lovosicami. Kvôli vojenskej službe ďalšie dve sezóny strávil v drese Dukly Hodonín, kde sa stal jej historicky najlepším strelcom. V druhom roku sa pokúsili postúpiť do 1. českej ligy, ale tentokrát bola nad ich sily Slávia Praha.

Po návrate z Hodonína od roku 1979 až do roku 1990 hájil farby domovského Popradu. Dvakrát hrali kvalifikáciu o postup do federálnej ligy, ale neuspeli, doposiaľ mrzí hlavne prvý pokus proti Zetoru Brno, ktorý skončil výsledkom 2:3 na zápasy. Poslednú sezónu v kariére odohral v tíme Partizan Belehrad v ročníku 1990/91. Po tomto pôsobení ukončil vo veku 36 rokov hokejovú kariéru.

Po skončení hokejovej kariéry sa dal na trénerskú dráhu. Od sezóny 1991/92 do 2000/01 s výnimkou jednej sezóny pôsobil ako tréner mládeže v HC ŠKP Poprad. Sezóna 1996/97 patrila HK 31 Kežmarok, kde trénoval seniorský tím v 1. lige a tiež aj mladší dorast. Ročník 2002/03 strávil u mládeže v Michalovciach a nasledujúci v Kežmarku. V sezóne 2004/05 viedol seniorský tím Trebišova v 1. lige. Ďalšie dva roky pôsobil v Trebišove u mládeže. Ročník 2007/08 priniesol prácu u mládeže v srbskom tíme Beostar Belehrad. Posledné štyri sezóny strávil u mládeže v Kežmarku a Humennom. Po sezóne 2011/12 ukončil trénerskú kariéru a skončila tak jeho hokejová púť po 45 rokoch.

Za Poprad vsietil 237 gólov v 501 majstrovských zápasoch, čo ho radí na tretie miesto historických tabuliek popradského hokeja za Arneho Krotáka a Františka Štolca.