Už máte premyslené, s kým budete z tohtosezónneho kádra počítať aj v tom ďalšom?
Sú hráči, ktorí si aj počas play off zastali svoje miesta, s nimi už prebehli určité debaty ohľadom budúcej spolupráce. V nasledujúcich dvoch – troch mesiacoch bude práve našou prácou táto aktivita. Vtedy sa nám vykryštalizuje káder a ten neskôr už len kozmeticky doplníme. Prídu prípravné zápasy a tam bude priestor na zhodnotenie, či sme si zvolili tých správnych. Podľa toho sa zariadime ďalej.
Ako bude vyzerať výber hráčov z iných tímov? Sústredíte sa na príchod odchovancov alebo legionárov, priestor dostanú mladíci či skúsení hokejisti?
Na prvom mieste sú odchovanci Popradu. Tí už boli oslovení, len bohužiaľ my nemôžeme konkurovať európskym ponukám, ktoré tiež dostali alebo dostanú. Tie finančné rozdiely sú markantné. Určite predostrieme verejnosti aj mená tých, ktorých sa nám nepodarilo pritiahnuť domov. Počítame aj s mladíkmi z juniorky. Už túto sezónu sme v tomto smere patrili medzi špičku ligy, toľko priestoru nedostali juniori hádam v žiadnom mužstve. Pozeráme sa aj po legionároch, ktorí by tu ale mali jednoznačne zvýšiť kvalitu mužstva. Aj keď určite pôjde o skúsených hráčov, mali by patriť do kategórie do tridsať rokov.
V poslednej nominácii reprezentácie do dvadsať rokov figuruje až päť hráčov Popradu, ďalší sú medzi náhradníkmi. Ako vnímate fakt, že o nich možno na časť budúcej sezóny prídete kvôli ich presunu do mládežníckeho projektu dvadsaťročných?
Určite im to len prospeje. Ja sa priznám, že by sme boli radi, ak by sme si mohli pár z nich nechať v áčku. To je všetko na komunikácii medzi reprezentáciou a klubom. My sme radi, že máme také veľké zastúpenie. Ale nejde len o juniorov. Po tejto sezóne dosiahli niečo ojedinelé aj hráči „olympijského výberu“! Musím prezradiť, že tréner Cíger si do prípravného kempu pred MS seniorov pozval z Popradu troch hráčov (Dinda, Štrauch, Lichanec + dvaja odchovanci Lapšanský a Takáč) ako sparing partnerov pre najlepších slovenských hokejistov. Minulosť ukázala, že aj títo hráči majú šancu ísť v príprave ďalej, sú na očiach a môžu sa tam ukázať a porovnať sa s úplnou špičkou. V tomto smere sme pre Poprad a pre konkrétnych hráčov spravili maximum a to sa určite prejaví aj v budúcnosti. Keď raz toto pre nich dosiahnete a pomôžete im v určitom kariérnom raste, už len ťažko na to zabudnú a tomu klubu to neskôr, keď to bude potrebovať, vrátia.
Nestáva sa často, že fanúšikovia mužstva, ktoré vypadne vo štvrťfinále „na nulu“ a má na konte 7. miesto po základnej časti, odprevádzali na „dovolenky“ hráčov a realizačný tím potleskom v stoji. Svedčí to o tom, že tá cesta, ktorou ste sa vydali, je správna a cítite podporu širšieho okolia?
Podľa mňa tá cesta je nastolená správnym smerom. Už v budúcej sezóne by to malo priniesť určité výsledky a hádam sa dostaneme na tú koľaj, na ktorej sa momentálne nachádzajú popredné tímy.
V Poprade ste už nejaký ten mesiac. Ako by ste opísali vaše pracovné podmienky, atmosféru v pozadí klubu, do ktorého diváci nevidia, no pre vás ako hlavného trénera je určite dôležitá?
Musím vyzdvihnúť podmienky na rozvoj mužstva a jeho vedenie, tie sú veľmi dobré. Čo sa týka atmosféry a vedenia klubu, tak na to nemám krivého slova. Je to jeden z mála klubov, ktoré majú vo vedení takých ľudí, ako má Poprad. Musím vyzdvihnúť prácu riaditeľa klubu a ostatných, ktorí mu pomáhajú. Je veľmi dôležité, že tento človek tu neprišiel na hokeji zbohatnúť. Cením si na ňom ľudskosť, spravodlivosť a že to všetko dokáže skĺbiť aj s prísnosťou. Touto cestou by som chcel pánovi Jurinyimu poďakovať za to, čo robí. Takých ľudí, ktorí majú hokej radi a rozumejú sa mu, by malo byť na Slovensku viac. Podľa môjho názoru je veľmi talentovaný a už o pár rokov bude špičkou medzi vrcholnými funkcionármi v slovenskom hokeji a pravdepodobne to dosiahne na ešte vyššie pozície. Dúfam, že táto pracovná atmosféra tu vydrží.
Ostane vám medzi sezónami čas aj na dovolenku či oddych s rodinou, alebo vám hokej máta hlavu každý deň?
Určite si na to nájdem čas. Priestor na to asi bude až po prvej fáze letnej prípravy niekedy v júli, kedy na chvíľu vypnem od hokeja. Táto sezóna sa mi zdala nekonečná, aj keď by som bol nesmierne šťastný, ak by trvala ešte o čosi dlhšie. Bol to nápor aj na psychiku. Tak ako sme boli v Jekaterinburgu na vrchole a okupovali sme priam senzačne prvú priečku v tabuľke KHL, tak sme rýchlo padli kvôli zraneniam kľúčových hráčov a najmä brankárov. Po tomto zážitku som prevzal posledný klub slovenskej extraligy v takom stave a situácii akej bol. Táto sezóna si vyžiadala teda enormné množstvo každej možnej energie. My sme sa toho ale nebáli, aj keď sme poriadne nevedeli do čoho ideme a čo nás bude čakať. Veľmi nám pomohli hráči, ktorí hneď po našom príchode začali hrať fantasticky a spustili nevídanú stíhaciu jazdu nahor. V určitých momentoch prekročili svoje možnosti, vytvorili výbornú partiu a našli v sebe obrovské odhodlanie. Z takmer nemožnej pozície s obrovskou stratou vybojovali play off spolu s nami. Mrzí ma, že v závere nám chýbali sily a herná disciplína. Avšak ja to nevidím čierne, keď sa pozriem na sériu play out a to, ako sa tam dokáže vytrápiť silný Trenčín s hráčmi zo Slovana Bratislava či inými elitnými hráčmi, aká je to nevyspytateľná časť súťaže, tak tú sezónu vidím viac pozitívne ako negatívne.
