Prichádza leto a to je obdobie, kedy si hokejové súťaže dávajú voľno. To sa však nedá povedať o jednotlivých ročníkoch hokejových klubov. Letnú prípravu na suchu momentálne absolvujú všetky ročníky HK Poprad.
Juniorský výber nášho mužstva majú na starosti pre budúcu sezónu tréneri Ľubomír Pichoňský a Stanislav Salát. Táto veková kategória HK Poprad každoročne, až na pár výnimiek, patrí medzi najlepšie v našej najvyššej lige. A práve s trénerom Pichoňským sme sa porozprávali o priebehu letnej prípravy na suchu.
„Táto fáza prípravy trvá takmer osem týždňov. Minulú sezónu sme skončili posledným zápasom 28. marca. Treba však dodať, že sme mali následne k dispozícii ľadovú plochu ešte na dva týždne, ktorú sme naplno využili. Chlapci mali voľno len nejaké tri týždne, a ak nie sú leniví, kondíciu a silu nemôžu počas tohto obdobia stratiť,“ opisuje bývalý úspešný extraligový hráč obdobie medzi dvoma sezónami.
Práve juniorský ročník sa považuje za najviac turbulentný z hľadiska obmeny kádra. Mnoho hráčov musí vyriešiť situáciu, kedy ukončia štúdium na strednej škole. Preto aj počty hráčov v letnej príprave bývajú často skreslené. „Oficiálne tu máme 38 chlapcov, no reálne je to oveľa menej. Sme radi, ak ich máme na tréningu 20. Z dorastu nám prišlo 16 chlapcov, z toho už piati majú skúsenosti s touto vekovou kategóriou. Odišlo nám však niekoľko hráčov ročníka 1996 a aj niektoré „deväťdesatsedmičky“ nemajú o svojej budúcnosti jasno. Niektorí plánujú ísť na vysokú školu, ďalší sa zapojili do tréningu neskôr kvôli škole a teraz majú veľký deficit. Počítať asi nemôžeme ani s brankárom Šturmom a Pavličkom, ktorí idú skúšať šťastie do Ameriky. Do prípravy sa ešte kvôli zdravotným problémom nezapojil napríklad Danielčák.“
Samotná letná príprava na suchu sa nejako extra nelíši od tej minuloročnej. „Ide o takú našu klasiku. Zo začiatku išlo najmä o kapacitu pľúc, neskôr sa už venujeme v maximálnej možnej miere sile. Tu sa môžeme baviť o rôznych silových cvikoch, ako sú tie zamerané na výbušnosť, odraz z nôh, teraz sa momentálne venujeme stredným partiám tela. Musím pochváliť vedenie klubu, že nám komplexne zabezpečili priestory štadióna množstvom pomôcok, ktoré sa dajú použiť v tomto období. Práve to chalani potrebujú, aby sa to netočilo len okolo jednej posilňovne. Takisto sme veľmi vďační gymnáziu na Kukučinovej ulici či ZŠ v Spišskej Sobote, kde nám vychádzajú plne v ústrety, a môžeme trénovať v ich priestoroch, ktoré sú po športovej stránke na špičkovej úrovni. Ďalej využívame aj Aquacity, spestrením je aj telocvičňa, ktorá slúži na MMA, keďže pri bojových športoch môžu hokejisti trénovať iné partie tela a ide o úplne odlišné pohyby. Absolvovali sme už jednu túru vo Vysokých Tatrách a v pláne máme ďalšiu spojenú s vynosením nejakých vecí na horské chaty.“
Po letnej príprave na suchu príde na rad ďalšie voľno, ktoré by však nemalo juniorom slúžiť len na úplný oddych. „Chlapci môžu úplne vypnúť od hokeja maximálne na desať dní. To je svojím spôsobom pre nich aj prospešné. Následne, až do tréningov na ľade, musia postupne zapájať aj nejaké behy, bicykel či iné športy. Vieme o chlapcoch, že na sebe makajú aj individuálne, že chodia hrávať futbal, hokejbal či navštevujú posilňovne, no my ich v tomto nemôžeme nejak kontrolovať. Všetko nám ukážu výstupné testy. Oni vedia, že musia makať a bojovať o svoje miesto. Máme tu aj minuloročných dorastencov, ktorí majú zatiaľ stopercentnú dochádzku a tých musím pochváliť. Oni však vedia, že prepracovať sa do kádra pre súťažnú sezónu bude nesmierne náročné. V júli k nám prídu hráči na skúšku, následne nás čaká 11 prípravných zápasov a turnaj v Pardubiciach, počas ktorých budeme mať presne zmapovaných všetkých adeptov. Výhodou našej generácie bolo to, že po tréningu sme išli hneď vždy von. Ak nám to zakázali, bolo to pre nás ako koniec sveta. Preto sme boli silovo lepšie pripravení a nepoznali sme takmer vôbec nejaké svalové zranenia a neodchádzali nám v takom veku kolená či členky. Ak sa niekto nevenuje svojmu telu aj navyše, bude mať veľký problém sa dostať do kádra či neskôr medzi seniorov.“
Ak sme už načrtli situáciu v našej juniorke, problémom sú resty určitých hráčov. „Je dosť takých chlapcov, ktorí sa príprave nemohli venovať kvôli škole. Ja viem, že počas sezóny toho majú veľa, no nie je možné, aby teraz na konci školského ročníka takto horeli. Neviem čo robili vtedy keď mali voľno… Teraz majú obrovské resty a bude pre nich problém to dohnať. Tu však musí zakročiť aj rodina. Tá je pre kariéru budúceho hokejistu v tomto veku kľúčová. Počítať samozrejme nemôžeme ani s hráčmi ročníka 1996 a niektorými z ročníka 1997. Tí ale dostali šancu pobiť sa o miesto medzi mužmi. Ako nás informovali tréneri seniorov, darí sa im tam a sú s nimi veľmi spokojní. To sa týka aj hráčov ako Vašaš, Václav či Krempaský, ktorý si zatiaľ medzi staršími vedú veľmi dobre.“
Lukáš Olejník: Mne sa tohtoročná letná príprava na suchu veľmi páči. Po minulé roky sme väčšinou len behávali a robili cviky zo starej školy. Teraz máme viac cvikov na stred tela či s fitloptami. Nebývali ani zvykom kratšie tréningy, ktoré sú ale oveľa intenzívnejšie. O našu „kondičku“ sa nebojím, keďže teraz behávame kratšie trate, no musíme ich zvládnuť rýchlejšie, čiže ideme do väčšieho výkonu. Bavíme sa o vzdialenosti 400m, č predstavuje približne jedno striedanie. Takto sa snažia tréneri prispôsobiť tréningy samotným výkonom na ľade. Ja som v juniorke pôsobil už minulý rok. Teraz sme sa tu stretli dva ročníky, ktorým tesne ušla medaila. Bolo by super, keby že niečo získame tento rok. Mne osobne sa páčia aj túry do Vysokých Tatier. Takáto zmena nám len prospeje a získavať „kondičku“ v prírode plus zlepšiť vzťahy medzi nami je len prospešné. Aj sme sa pohrávali s myšlienkou, či by sme nešli niekde trénovať na ľad, no momentálne si nemôžeme dovoliť vypustiť ani jeden takýto intenzívny tréning na suchu a ak by sme prvýkrát naskočili na ľad v tomto stave a hneď by sme tam mali naplno makať, to by sa nám asi až tak nepáčilo (smiech). Radšej si pôjdeme niekde zahrať hokej ako partia mimo tréningov.
Peter Kundrík: Ja zatiaľ vnímam prípravu pozitívne. Tréneri sa snažia nás pripraviť poctivo a naše pľúca napríklad pri behoch dostávajú poriadne zabrať. Každým týždňom vidieť na nás pokroky, ktoré vidia aj tréneri, keďže pri behoch všetci dosahujeme lepšie a lepšie časy. Sezónu sme ukončili dosť neskoro, čiže na oddych nebolo veľmi veľa času. Aj keď na začiatku bolo badať únavu, postupne sme sa do toho dostali. Mladší hráči si museli na začiatku zvykať na juniorské tréningy, no teraz sa tie rozdiely medzi nami pomaly zmazávajú. Momentálne nám tu chýba niekoľko lídrov v príprave, no týmto hráčom len prospeje, ak sa budú pripravovať so seniormi alebo dostanú šancu v dvadsiatke. Potiahnuť kolektív teraz musíme iní a sme na to pripravení. Čo sa týka cieľov na nasledujúcu sezónu, tak samozrejme nám v hlavách rezonuje slovo medaila. To však nie je nejaký primárny cieľ, my sa budeme snažiť ísť od zápasu k zápasu.
