Prichádza leto a to je obdobie, kedy si hokejové súťaže dávajú voľno. To sa však nedá povedať o jednotlivých ročníkoch hokejových klubov. Letnú prípravu na suchu momentálne absolvujú aj tie najmladšie ročníky.
Výnimkou nie sú ani budúcoroční piataci a šiestaci. Tých momentálne vedie aj známy mládežnícky tréner Ľubomír Babura s jeho asistentom Tomášom Bartečkom st. Bývalý výborný brankár patrí medzi trénerov, s ktorým si každý jeho zverenec užije veľa srandy ale aj poriadneho drilu. „Základom môjho prístupu je kombinovanie správania sa k hráčom. Je rozdiel, či trénujete juniorov, ktorí všetko spravia na prvýkrát, koncentrácia je na najvyššej úrovni a viesť tieto mladšie deti. Aj keď je pravda, že aj junior sa potrebuje vyrozprávať, vidieť že sa zaujímate aj o jeho život. Pri deťoch však platí, že je treba byť prísny, no aj pohladkať,“ rozhovoril sa o tejto stránke trénerského života päťdesiatpäťročný odchovanec mikulášskeho hokeja.
Samotná letná príprava na suchu budúcoročných piatakov a šiestakov bude trvať necelých osem týždňov a odohráva sa výlučne v areáli hokejovej ZŠ v Spišskej Sobote. „Pre tieto deti to stačí. Na prípravu využívame len miestnu telocvičňu, športoviská v areáli školy či bližšie okolie. Nič nám tu nechýba. Máme stály prístup k priestorom či pomôckam a takto nám škola uľahčuje prácu a šetrí čas. Základom momentálnych tréningových jednotiek je rozvoj pohybových schopností,“ opisuje Babura nie veľmi obľúbenú časť hokejovej sezóny takmer každého hráča. Mrzí ho však postupný rozdiel medzi deťmi pred rokmi a teraz. „A bude to len horšie. Dokonca musím povedať, že už rapídne badať rozdiely napríklad s chlapcami, čo sú teraz v juniorke. A to sa bavíme asi o dobe šesť rokov dozadu. Dnešné deti už nelezú cez ploty, neškriabu sa po hruškách. Príde dieťa na tréning a nevie spraviť kotúľ, pobehnúť. Preto sa musíme venovať na tréningoch takýmto elementárnym veciam a neostáva čas na to, čo sa v ich veku učili chlapci v minulosti.“
Tréner však určite nad chlapcami palicu neláme. Veď oni často nie sú zodpovední za to, ako prebehla ich výchova, výučba telesnej výchovy v prvých školských rokoch…„Každého mládežníckeho trénera čaká v najbližšej dobe veľmi veľa práce. To platí aj o chlapcoch. Základom je naučiť ich vôbec trénovať. Stáva sa, že s kolegami musíme jeden pokyn zopakovať aj štyrikrát…Ak sa naučia a zvyknú si trénovať, zlepší sa ich koncentrácia, budú sa zlepšovať oveľa rýchlejšie. Kto si to nevymaká, nedosiahne požadovaných výsledkov. Hokej bolí, to si musia uvedomiť nie len chlapci, ale aj rodičia. Tento šport je o úspechu ale aj o neúspechu. Často počuť smiech, no nevyhneme sa ani plaču. Treba sa hokejom aj tréningom zabaviť, no tá radosť príde až s určitým úsilím.“
V týchto ročníkoch často vyskočia rôzne individuality. Prídu však vyššie ročníky a všetko bude inak. „Rozhodujúcimi sú ôsmy a deviaty ročník. Tam sa ukáže, kto na čo má a veľa hráčov to v tomto veku vzdá. Preto je dôležité, aby chlapci už teraz nevyhoreli, alebo naopak aby teraz nezanedbali tréningový proces a naberanie určitých schopností, ktoré v budúcnosti zúročia. Preto treba na ľad prísť už pripravený. Bez letnej prípravy to na ľade nejde a tí chlapci, ktorí ju neabsolvujú v požadovanej kvalite na to sami doplácajú. Tie rozdiely vidieť okamžite a potom sa trápia. Okrem toho treba niečo robiť pre seba aj doma. Rodičia by mali deťom nastaviť vhodne voľný čas, doplniť ho rôznymi vhodnými doplnkami či správnymi hobby. Vsetci sú formovateľní, ešte stále majú čas. Ak sa to všetko skĺbi, bude ich to baviť, hokej bude radosťou a možno príde aj nejaký individuálny úspech. Aj v týchto ročníkoch sa nájdu chlapci, ktorí sú lepší aj ako ich starší kamaráti. Všetci ešte majú možnosť spojiť svoju budúcnosť s hokejom, ak o to s rodičmi budú stáť.“
