Posledné tri roky strávil Samuel Takáč mimo Popradu. Po každej sezóne vo Francúzsku sa ho vedenie klubu snažilo prilákať opäť domov, ten správny čas nastal až v posledných dňoch.
Ešte stále len dvadsaťšesťročný útočník si v predchádzajúcich troch sezónach vyskúšal legionársky chlebíček vo Francúzku. „Po každej z nich bol záujem zo strany Popradu o môj návrat. Až teraz som sa rozhodol, že je ten správny čas. Sám som už opäť potreboval určitú zmenu,“ hovorí o dôvodoch návratu do rodného klubu dobre stavaný útočník.
V samotnej krajine galského kohúta obliekal dresy Gapu a Lyonu. Najlepšie mu vyšla druhá sezóna, v ktorej rázne prekonal štatistiku bodu na zápas. Čo sa týka tímových úspechov, práve v Lyone sa očakával razantnejší útok na titul. „Tohtoročné vypadnutie s Amiens bolo veľkým sklamaním. Minimálne sme sa chceli pozrieť do semifinále. Celú sériu sme boli lepší, no konečný stav série tomu nenasvedčoval. Nie všetci v mužstve sme boli na jednej strane, a to sa ukázalo v najdôležitejších chvíľach,“ prezrádza Samo ešte stále so smútkom v hlase. „Sezóna sa však vyvíjala výborne. Vyhrali sme pohár, no asi tu prišlo v hlavách hráčov k uspokojeniu. Pravdepodobne to brali ako vrchol celej sezóny.“
Hokej vo Francúzsku sa v posledných rokoch posunul dopredu. Najmä ich liga naberá na kvalite. To pocítil aj Samuel, ktorý tam prišiel v období, kedy sa už ani len náhodou nedalo hovoriť ako o rybníkovej súťaži. „Väčšina mužstiev si pred každou sezónou podpíše okolo desiatich legionárov. V minulosti bolo možno Francúzsko rajom pre Slovákov a hrať tu mohol prísť kto chcel. Teraz je to iné. Prím hrajú Kanaďania či Škandinávci. To sa zmenilo aj z dôvodu, že tu už netrénuje toľko koučov od nás. Mužstvá vedú práve Kanaďania, Fíni či Slovinci, ktorí si tam prinesú svojich hráčov. Iné je to asi len v Nice. V neposlednom rade je dôležité, že sa do hokeja tlačí veľké množstvo peňazí. Marketing je na vysokej úrovni a aj divákov pribúda.“ Možno to všetko znie tak, že nás Francúzi vďaka tomu predbehli. Samo si to však nemyslí. „Aj keď napredujú míľovými krokmi, stále je naša liga kvalitnejšia.“
Samuel odchádzal z Popradu vo veku dvadsaťtri rokov, kedy bol považovaný stále za akúsi hokejovú hviezdičku. Aj keď v poslednej sezóne pod Tatrami dostával dosť priestoru na ľade, poriadne sa vyhral až vo Francúzsku. To mu pomohlo získať aj iné hokejové návyky a plniť dôležitejšie úlohy. „Posledné dva roky som už plni úlohy hráčov top 6. Práve to mi najviac dalo účinkovanie za hranicami. Musel som pravidelne bodovať a myslím si, že som plnil to, čo odo mňa tréneri očakávali. Mal by som byť na to pripravený aj v Poprade. Uvidíme, aké úlohy dostanem doma. Podľa tej roly sa budem snažiť odviesť maximum. Verím však v moje výkony a že mužstvu pomôžem.“
184 centimetrov vysoký a 92 kilogramov vážiaci center pôsobil na Slovensku len v Poprade a jedno play off si zahral za Michalovce. S Kamzíkom na hrudi odohral doteraz rovných 300 duelov s bilanciou 29 gólov a 82 asistencií. Vo Francúzku už išlo o oveľa zaujímavejšie štatistiky. V 129 zápasoch totiž dokázal streliť 54 gólov a na 89 nahrávať. V minulej sezóne si obliekol aj seniorsky reprezentačný dres (2 zápasy, 2+1).