Aj keď vonku panuje tropické počasie, dnešné dni patria aj prvým prípravným hokejovým zápasom. V Poprade majú toto leto o niečo väčší význam, keďže je zo strany hráčov naozaj veľký záujem obliekať dres s kamzíkom na hrudi.
Po víťazstve v Košiciach nastúpili popradskí hokejisti proti ambicióznemu Zvolenu. Aj vzhľadom k skúšaniu hráčov zo strany oboch klubov sa výsledok odhadoval len ťažko. Nakoniec však z toho bolo presvedčivé víťazstvo Kamzíkov. Duel bol okorenený aj viacerými návratmi pod Tatry. Medzi ne patril aj Michael Vandas. „Návrat chutil veľmi dobre. Prišla ma pozrieť rodina a ja som si to naozaj užil,“ rozhovoril sa stále ešte vekovo mladší hokejista, ktorý si však uvedomuje, že v dvadsiatich šiestich rokoch a najmä vďaka pôsobeniu v kvalitnej českej lige bude mať odlišné úlohy, ako tomu bolo v minulosti. „Očakávania sú na mňa vysoké a ja sa budem snažiť pomáhať aj mladším hráčom. Zatiaľ som s našim mužstvom spokojný, vidím v ňom potenciál. Dúfam že nám zachytajú brankári a potom môžeme dosiahnuť aj nejaký zaujímavý výsledok.“
Pre šikovného útočníka to bol opätovný zápas za svoj rodný klub po štyroch sezónach strávených vo Vítkoviciach. „Bolo mi ľúto, že som nemohol ostať v Ostrave, no všetko zlé je na niečo dobré. Neberiem to nejak tragicky. Doma je doma a aj v kabíne všetko funguje tak, ako má. Aj ten tréningový proces je na vysokej úrovni. Je to síce náročná drina, no tréner vie čo robí. Prípravné zápasy sa hrajú vo vysokom tempe, za čo môžu najmä mladí chalani, ktorí bojujú o miesto v zostave.“
Výborný výkon podalo aj viacero mladých hráčov, ktorí nemajú isté miesto v kádri HK Poprad pre nasledujúcu sezónu. Asi najviac vyčnieval vekom ešte junior Martin Krempaský. Dobre stavaný obranca však už vo veku devätnásť rokov dokazuje, že mu môžu tréneri zveriť aj tie náročnejšie úlohy. Pravdou však je, že prvé mesiace tejto sezóny s ním pravdepodobne nebudú môcť počítať. Martin má totiž namierené do reprezentácie do dvadsať rokov. „Aj napriek tomu, že s niektorými spoluhráčmi v nedeľu odchádzam do projektu dvadsiatky, dostal som od trénerov dostatok priestoru sa im ukázať. Dúfam že som nesklamal. Zápas som si naozaj užíval. Potešil ma aj gól, no dôležité je hlavne víťazstvo mužstva. To nám zdvihne náladu a sebavedomie,“ opísal svoje prvé pozápasové pocity jeden z najaktívnejších hráčov na ľade. Na ňom tvoril obrannú dvojičku s Petrom Königom. „Úlohy sme nemali rozdelené, snažili sme si najmä navzájom pomáhať. Je pravdou, že som si dovolil často podporiť aj útok, no vždy ma niekto vzadu zastúpil, tak som to mohol skúšať celý zápas.“
Pravidelné podporovanie útoku sa mu nakoniec vyplatilo aj v podobe gólového zápisu, ktorý prišiel v presilovej hre, keď sa ocitol na ľade s už zohratou útočnou formáciou na centri s Mlynarovičom. „Ten gól nebola náhoda. Túto akciu, keď si nakorčuľujem pred bránu, s chalanmi skúšame aj na tréningoch. Väčšinou sa to snažíme hrať na Patrika Svitanu, ktorý v presilových hrách okupuje modrú čiaru a páli to tam z nej. Takto mám ja možnosť byť viac vpredu. Chalani mi to tam prihrali naozaj parádne. Ako však vravím, ten gól bol už len čerešničkou na torte, dôležité je víťazstvo.“
