Po odohranom zápase s Košicami, ktorý bol pre Adama Drgoňa 801. v extralige, sme ho pre vás vyspovedali o priebehu jeho kariéry.
Keď si nastúpil na svoj debutový zápas v extralige, tak ti napadlo, že v nej môžeš odohrať až 800 duelov?
Vtedy som nad tým nerozmýšľal, to je jasné. Čas plynul, a už 20 rokov hrám stále hokej. Dúfam, že ešte nejaké zápasy pribudnú a rád ich pridám práve tu v Poprade. Ale nesústreďujem sa na tieto čísla, štatistiky nesledujem. Skôr na to, aby sme zvládli záver sezóny a boli sme po poslednom zápase vysmiati.
Keď sa predsa len vrátime k štatistikám, tak zaujímavosťou je, ako sa vyvíjala tvoja hra. Spočiatku si toľko nebodoval. Zmenil si svoj štýl hry?
Je potrebné na rovinu povedať aj to, na čo ľudia už zabudli. Dvadsať rokov dozadu, keď som začínal medzi seniormi, tak mladí šance nedostávali skoro vôbec. Vtedy bola doba, keď tu bola kvalita a v lige pôsobilo veľa dobrých hokejistov. Ako mladí sme to mali ťažké. Keď dnes vidím, aké možnosti a šance majú mladí hráči, tak toto sme my nemali. Poviem len jeden príklad. Keď som bol v Martine, tak som mal 23 rokov, Ivan Ďatelinka mal 25, a boli sme dvaja najmladší obrancovia v mužstve. Toto dnes neexistuje. Hrá tu veľa mladých hráčov. Vrátim sa ale k bodom. Presilovky, aj keď nie až tak veľa, som hrával aj v mladšom veku. Ale v tridsiatke, keď som prišiel do Trenčína, tak od vtedy išla moja produktivita hore. Bol som využívaný na presilovkách a zbieral som body.
Keď sa obzrieš za kariérou, tak čo hodnotíš ako najväčšie úspechy a na čo najradšej spomínaš?
Najväčší úspech je pre mňa striebro s osemnástkou na svetovom šampionáte. Vyradili sme v Rusku domácich hokejistov na čele s Ovečkinom a Malkinom. To boli hráči, ktorí už vtedy boli veľké hviezdy. A dnes, s odstupom času, keď vidím čo dosiahli… Bola to veľká česť zahrať si proti ním. Toto musím dať na prvé miesto. Žiadny väčší úspech nemám. Mám titul s Košicami, ale to druhé miesto z osemnástky je pre mňa najväčší úspech.
Už si naznačil ciele. Ako vidíš svoju budúcnosť? Chceš pokračovať v Tipos extralige?
Chcem pokračovať. Chuť mám stále, zdravie mi slúži. Zmenil som v posledných rokoch veľa vecí. Či už je to spôsob trénovania aj stravovania. Musím sa vrátiť zase do minulosti. My sme nemali také možnosti, keď sme boli mladí chalani. O stravovaní sa vedelo málo. Neliplo sa na detailoch ako v súčasnosti. Možnosti trénovania boli taktiež postavené len na spoločných prípravách. Od tridsiatky sa pripravujem individuálne doma v Trnave. Dlhoročný kamarát Martin Baran nám robí letnú prípravu. Tréningy sú výborné a poviem aj to, že od kedy sa pripravujem individuálne, tak mám menej zranení. Viem čo potrebujem trénovať a viem si to aj zariadiť časovo. Individuálna príprava je pre mňa super.