Po minuloročnom návrate z krajiny galského kohúta v podobe Samuela Takáča sa po rokoch prichádza ukázať na našom ľade ďalší odchovanec – Dominik Kramár.
Tridsaťročný obranca naposledy pôsobil v Poprade v prvej polovici sezóny 2012/13. Následne zamieril do prvoligového Bardejova, nasledovala kratšia zastávka v maďarskom Ferencvárosi, aby sa na takmer päť rokov usadil vo Francúzsku. Prečo teda prišiel čas na návrat do rodného mesta? „S pánom Jurinyim sme boli v kontakte už dlhšiu dobu. Záujem tu bol aj v minulosti. Ja som však bol s manželkou a synom nastavený tak, že ostaneme v zahraničí. Francúzsko nám doslova prirástlo k srdcu. Postupom času som si čoraz viac všímal návrat mojej vekovej kategórie do nášho rodného klubu. Keďže bolo medzi nimi viacero mojich kamarátov a kvalitných hráčov, začal som sa pohrávať s touto myšlienkou aj ja,“ vysvetľuje prvotné pohnútky opäť si obliecť dres s kamzíkom na hrudi. Svoje zohrala aj situácia v klube a jeho ambície. „Dostal som od hráčov z posledných sezón kvalitné referencie na klub a nové vedenie. To veru poriadne uľahčilo naše rozhodovanie. Verím, že budeme hrať minimálne tak dobre, ako sa to tejto partii darilo v minulej sezóne. Nad inými klubmi na Slovensku som vôbec neuvažoval.“
Keď sme s Dominom načali debatu ohľadom pôsobenia vo Francúzsku, z jeho odpovedí bolo cítiť hokejovú a aj životnú spokojnosť. „Táto krajina ma po hokejovej stránke naučila najmä starať sa poriadne o seba, o svoje telo a výkony. Tu som si ako legionár v kluboch s najvyššími ambíciami uvedomil, ako dokáže zodpovednosť a snaha o čo najvyrovnanejšie výkony pomáhať mne a aj klubu. Naučilo ma to pokory a nutnosti pomáhať spoluhráčom hlavne vtedy, keď to od iných potrebujú. Bez kolektívnej hry by som tam neuspel. Čo sa týka ľudskej stránky, možno som získal viac rozvahy a schopnosť riešiť veci s chladnou hlavou. Spoznal som úplne odlišný životný štýl a ľudí, ktorí si tam viac doprajú a vedia si bez výčitiek svedomia v kľude užívať život,“ vymenoval plusy legionárskej časti kariéry hráč, ktorému to naozaj veríme. Veď vo Francúzsku vôbec netrávil čas len ochutnávaním miestnej kuchyne či vína a popri tom čosi zarobil v miestnej lige…Na ľade bol pre vedenia klubov zárukou veľkých úspechov. Máloktorý Slovák sa tam za tak krátky čas môže pochváliť dvoma ligovými titulmi a jedným triumfom v miestnom veľmi prestížnom pohári.
Dominik opustil Francúzsko po mimoriadne úspešnej sezóne v Grenobli, ktorú so spoluhráčmi zakončil, ako inak, titulom (získal ho aj s tímom Gap v sezóne 2014/15). Aj do Popradu prichádza s veľkými ambíciami, ktoré však musí podľa jeho slov dosiahnuť spolu s kolektívom postupnou tvrdou prácou. „Od nasledujúcej etapy mojej kariéry si prajem hlavne spokojnosť popradských fanúšikov na konci každej sezóny. Nech sa takto môžeme tešiť aj vďaka hokeju všetci v meste vrátane mňa, mojej rodiny, vedenia, spoluhráčov a najmä divákov. S vedením sme si nejaký plán predostreli, veď každý má svoje predstavy. Všetkých nás však spája spoločný cieľ, čo často v mužstvách chýba. Samozrejme je každá sezóna najkrajšia, keď sa vyhrá posledný zápas. Nie klubu, ale celého ročníka. Ja som v týchto veciach ale poverčivý a radšej preferujem postupné ciele. Verím, že HK Poprad bude pokračovať vo veľmi dobrých výkonoch a Popradčania si zaslúžia to, po čom už takmer večnosť túžia.“
