Prinášame exkluzívny rozhovor s Andreasom Strakom, reprezentantom Slovenska na MS U20, ktorý v mládežníckych kategóriách úspešne hájil farby Popradu.
V Québecu si sa rýchlo udomácnil a fanúšikov si ohúril gólom typu Michigan. Je toto tvoja vizitka – hľadať v zápasoch kreatívne riešenia, ktoré divákov postavia zo sedadiel, alebo to vyplynulo čisto z momentálnej situácie na ľade?
„Vyplynulo to čistou zo situácie na ľade. V rohu som sa zbavil protihráča a za bránkou som sa rozhodol, že to vyskúšam – a vyšlo to. Skúšam to takmer na každom tréningu, mnohí brankári to totiž nečakajú.“
Nedávno sme v médiách zachytili tvoj pästný súboj s krajanom Jurajom Pekarčíkom. Je to dôkaz toho, že v zámorí ide kamarátstvo mimo ľadu bokom a v zápase nepoznáš brata, alebo to bol len vybičovaný moment, ktorý k QMJHL patrí?
„Áno, v zápasoch nepoznám priateľa, a to najmä v zámorí. Tam sa na to všetci pozerajú inak. Tvrdosť k hokeju skrátka patrí a v tomto prípade išlo o play-off, takže tam už skutočne nebral ohľad na nikoho. Po skončení série sme si však popriali veľa šťastia a obaja sme boli v poriadku.“
Mesto Québec je známe svojou vášňou pre hokej a špecifickou francúzskou atmosférou. Ako si si zvykol na život v tejto časti Kanady a čo je pre teba najväčšia zmena oproti slovenskému hokejovému prostrediu?
„Zvykol som si pomerne rýchlo. Sú tam úžasní ľudia, ktorí milujú hokej, a pôsobenie tam ma veľmi baví. Najväčším rozdielom bola zo začiatku asi rýchlosť. Hrá sa tam priamočiary, fyzický hokej do bránky, čo mi podľa mňa sedí.“
Foto: Jonathan Roy / Quebec Remparts
Hral si na MS do 18 rokov a teraz bojuješ v kategórii U20. V čom vnímaš najväčší skok? Je to skôr v taktickej vyspelosti hráčov, alebo v tom, že v dvadsiatke sú už hráči fyzicky prakticky hotoví muži?
„Povedal by som, že rozdiel je v taktickej stránke aj vo vyspelosti hráčov. Na šampionáte dvadsiatok je hra rýchlejšia a fyzicky náročnejšia, ale myslím si, že to zvládam dobre. Mám rád fyzickú hru, takže mi tento štýl vyhovuje.“
Kým MS U18 sú často vnímané ako hlavné výkladné skrine pre prvý draft do NHL, MS U20 sú už o konfrontácii hráčov, ktorí v NHL/AHL často už pôsobia. Cítiš v kabíne rozdiel v tom, ako tím pristupuje k zodpovednosti a tlaku zo strany médií a skautov?
„Na tieto veci sa vôbec nesústredím. Zaujímajú ma predovšetkým tímové a moje vlastné výkony. V každom striedaní sa snažím nechať na ľade sto percent. Reprezentovať Slovensko je pre mňa obrovská česť a veľmi si vážim, že tu môžem byť.“
Kto je v tohtoročnej kabíne najväčší DJ a aký žáner hudby nás sprevádza v šatni pred víťaznými zápasmi? Máte nejaký rituál, ktorý robíte ako tím tesne predtým, než vykorčuľujete na ľad?
„Naším tohtoročným DJ-om je Popradčan Tobias Pitka. Väčšinou nám púšťa slovenský a český rap, ale niekedy zaznejú aj iné žánre – podľa toho, ako sa s chalanmi dohodneme.“
Turnaje v zámorí sú náročné na cestovanie a čas v hoteloch. Ako vyzerá tvoj offline relax? Si skôr typ na PlayStation súboje so spoluhráčmi, alebo radšej v tichosti sleduješ seriály či voláš domov?
„Voľný čas trávim najmä regeneráciou a snažím sa čo najviac spať, keďže je to náročný turnaj a zápasy idú v rýchlom slede. Často používam regeneračné nohavice, aby som bol na každý zápas stopercentne pripravený.“
Titulná foto: Michael Turner/ZUMA Press Wire
