Bývalý útočník HK Poprad Miroslav Štolc sa po skončení hokejovej kariéry postupne vypracoval na špičkového rozhodcu, ktorý rozhoduje najvyššiu švajčiarsku súťaž.
Miroslav Štolc (36), ktorý je bratom asistenta trénera A-mužstva Františka Štolca, strávil v slovenskej najvyššej súťaži štyri sezóny, v ktorých nastúpil do 138 zápasov s bilanciou 13 gólov a 17 asistencií. Predstavil sa v dresoch Popradu, Kežmarku a Banskej Bystrice. Sezónu strávil aj v Nórsku, Francúzsku a druholigovej Spišskej Novej Vsi. Kvôli zdravotným problémom ukončil hokejovú kariéru už ako hrajúci tréner v rakúskom štvrtoligovom klube SV Silz.
Debutoval si v popradskom áčku v sezóne 2003/04. Ako si na to pamätáš?
Fúha, tak tomu je už dobrých 17 rokov. Nespomínam si, proti ktorému tímu to bolo, ale viem, že som bol určite veľmi nervózny. Ako každý mladý chalan čo vyrastá v mládežníckych tímoch Popradu, aj ja som sa chcel dostať k mužom a veľmi ma to vtedy potešilo. Bol to môj cieľ, ako aj iných chalanov a ja som si ho splnil.
V Poprade si následne absolvoval dve celé sezóny, ktoré boli predelené ročným pobytom v Nórsku. Ako sa zrodil tvoj prestup do tejto krajiny?
V lete som bol na skúške v druholigovom českom klube Hradec Králové a začiatkom augusta sa mi ozval brat, ktorý trénoval v Nórsku s tým, že Manglerud zháňa hráčov. Klub sa na mňa nakontaktoval, spravili si môj skauting a nakoniec sme sa dohodli. Nebral som to ako odchod do nejakej exotickej ligy, veď tam hrá veľa Švédov, Fínov a aj zámorských hráčov. Ako každá hlavná národná liga, aj táto mala svoju kvalitu.
Svoju poslednú kompletnú sezónu si absolvoval vo Francúzsku a potom si ešte odohral pár zápasov v rakúskej štvrtej lige. Čo spôsobilo koniec hokejovej kariéry?
Už pred začiatkom sezóny vo Francúzsku ma trápili obe ramená a doktor ma už postupne navádzal nato, že sa pomaly treba začať chystať na život po hokeji. Aj napriek tomu, že sa vo francúzskej lige hralo iba 26 zápasov v základnej časti a pohár, po sezóne som už naplno pociťoval, že ten zdravotný stav nie je dobrý a aj napriek mladému veku mi bolo doporučené skončiť. V lete som sa ešte pripravoval na nový ročník, ale pocítil som, že tie ramená mi nedovolia naplno hrať. Vtedy som dostal ponuku do štvrtoligového klubu Silz byť hrajúcim trénerom seniorského tímu a tiež aj mládežníckym trénerom.
Ako si sa dostal k pískaniu?
Následne som dostal ponuku od ďalšieho klubu, ktorý sídli 15 km od švajčiarskych hraníc a keďže som dovtedy žil pri Innsbrucku, tak som to prijal a presťahoval sa bližšie k Švajčiarsku. Robil som to isté čo v predošlom klube. Tiež sa hrala štvrtá najvyššia liga, ale boli v nej iba kluby zo západnej časti Rakúska. Po jednom zo zápasov sa pristavil pri mne rozhodca, ktorý mal zároveň pod palcom rozhodcov v západnom Rakúsku, s ponukou, či by som nechcel začať pískať a privyrobiť si cez víkendy. Nato, kde som sa odvtedy dostal za tie roky, keďže pískam siedmu sezónu, sa mi nechce ani veriť. Nikdy som si nemyslel, že budem rozhodcom. Teraz sú mojimi kolegami rozhodcovia, ktorých som pred pár rokmi videl v prenosoch na MS alebo ZOH.
Ako to je so situáciou rozhodcov vo Švajčiarsku, ktoré ligy môžeš pískať?
Vo Švajčiarsku delia rozhodcov do skupín, v prvej skupine sú tí, čo pískajú prvú a druhú ligu a tiež aj prvú juniorskú a potom tí, čo pískajú nižšie ligy. Je to aj motivačné, keby sme nepodávali dobré výkony, vedia nás preradiť nižšie. Ja som teraz v tej prvej skupine a odpískal som tuším odvtedy 45 zápasov v najvyššej súťaži.
Je to práca na plný úväzok, alebo iba na privyrobenie?
Neviem presne, koľko rozhodcov je plných profesionálov, tuším, že ich je sedem. Ja som tá druhá kategória. Robím to popri civilnom zamestnaní, ale našťastie je také, že nemám problém sa uvoľniť na zápasy a tiež sa aj povenovať príprave na zápas.
Pískal si aj na medzinárodnom fóre?
Pod hlavičkou IIHF som odpísal štyri ročníky Ligy majstrov, ktorá sa tento rok nekoná kvôli pandémii. Na medzinárodnom poli mám na konte odpískaný turnaj nižšej divízie MS do 18 rokov v Srbsku. Minulý rok ma nominovali na seniorské MS nižšej divízie do Záhrebu, ale turnaj bol zrušený.
Práca rozhodcu je ťažká, častokrát sa musí rozhodnúť v zlomku sekundy a niektoré verdikty vyvolávajú vášne. Ako to vnímaš?
Áno, je to tak. Musíme sa rozhodnúť v zlomku sekundy a tiež z nášho pohľadu vidíme niektoré situácie inak, ako to vidia v TV. Vo Švajčiarsku nás vedú k tomu, aby sme sa vždy rozhodli na ľade. Často to platí napríklad pri góloch. Musím sa najprv rozhodnúť či uznávam gól alebo nie a až potom si ísť overiť situáciu na video, ktorá rozhodnutie buď potvrdí, alebo vyvráti. Máme výhodu vo Švajčiarsku v tom, že v našom rozhodcovskom systéme sa nám vždy cez prestávku ukáže predošlá tretina a tak ak mám v hlave niektorý moment, viem si ho pozrieť. Ak som pochybil napríklad pri vylúčení, tak hneď pred ďalšou tretinou viem ísť za hráčom a povedať mu, že som sa pomýlil, video ukázalo ináč, ale z môjho pohľadu som sa rozhodol vtedy tak. Hráči to potom inak berú a uberá sa nervozite. A zároveň nás chápu, že nemôžeme vidieť všetko a tiež sa vie spraviť chyba.
Jedna vec sú situácie na ľade, ale druhou reálne situácie na videu, kedy sa často rôzni rozhodcovia nevedia zhodnúť na rovnakom výklade. Napríklad či uznať gól korčuľou alebo nie.
Neviem ako to je na Slovensku, ale rozhodcovia vo Švajčiarsku majú interný systém, kde sú nahraté videá reálnych situácií z celej Európy s popisom, prečo uznať gól alebo nie. Naša federácia napríklad pripravila veľmi dobré inštruktážne video s niekoľko desiatkami prípadov, kedy padol gól po strete s korčuľou alebo holennými chráničmi. Každú jednu situáciu prehľadne vysvetlili a zhodli sa na tom, že gól korčuľou sa neuzná ak je jasne dokázané, že spravila pohyb proti puku, to znamená, že puk bol do bránky kopnutý.
U nás na viedli polemiky pri jednom góle Brandona Mashintera, ktorý padol do posunutej bránky, kde bolo viacero názorov nato, čo je vlastne proces streľby.
Keď poviem za seba, ja považujem proces streľby za konanie, kedy hráč už má puk na čepeli a robí s ňou pohyb, ktorý vedie k tomu, že puk čoskoro opustí čepeľ. Najlepšie to je viditeľné pri strele zápästím, kedy vidno presne ten pohyb na zamierenie a vystrelenie. Keď už puk opustí čepeľ, je to streľba. Ja som nevidel video s Mashinterovým gólom, takže verím, že sa vtedy rozhodlo správne. Pri posunutej bránke je potrebné tiež brať do úvahy to, že či by ten puk do nej vletel, ak by ostala na svojom mieste. Pretože napríklad pri strele z nejakého ostrého uhla, by puk reálne trafil žŕdku, ak by sa bránka neposunula. Toto musí videorozhodca citlivo posúdiť.
Ďalšia nevôľa proti rozhodcom vznikla aktuálne a to neuznaný gól Jamesa Livingstona proti Zvolenu.
Tento moment som videl v televízii a podľa môjho názoru mal gól platiť. Pravidlo 126 hovorí jasne, že hráč môže puk zovrieť na nevyhnutný čas, aby ho dostal zo vzduchu na ľad. Mne osobne prišlo, že toto jeho konanie splnilo daný výklad. Dané pravidlo zároveň hovorí, že ak rozhodcovia uznajú zovretie puku za priestupok, hráč musí dostať dvojminútový trest. Takže keď gól neuznali pre zovretie puku, mali Livingstona poslať na trestnú lavicu, čo sa nestalo. Vyššie som spomínal náš interný server s videami z reálnych sporných situácií. Toto video tam pribudlo do sekcie zovretie puku. Naši rozhodcovia nevedia, ako to dopadlo v danom zápase, pretože videli iba danú gólovú situáciu a to, že najprv rozhodca gól uznal a následne Zvolenčania protestovali. V našej inštruktáži k danému videu bolo vysvetlené, že na základe ktorého pravidla a prečo má byť gól uznaný. Zároveň sa k nemu môžu vyjadriť kolegovia, ktorí majú iný názor. A nevidel som tam názor, že prečo gól nemá platiť. Preto je dobré, že máme vo Švajčiarsku takýto server, kde sa môžeme my ako rozhodcovia reálne pozrieť na sporné situácie z Európy, aby sme vedeli ako rozhodnúť, ak by sa stala aj v našom zápase.
Keď sme už pri videu, šíria sa názory, že keď už existuje technika, mala by sa využívať viac na riešenie sporných situácií ako doposiaľ. Hlavný rozhodca a videorozhodca majú predpísaných iba niekoľko situácií, ktoré môžu riešiť.
Ja s tým súhlasím. Keď je video, nech sa riešia sporné situácie, ktoré predchádzajú gólu. Pozor, nemyslím teraz to, že sa bude posudzovať každý faul či sa stal alebo nie. Ale každý priestupok, ktorý predchádzal gólu, to áno. Napríklad, hráč si sklepne puk vysokou hokejkou a prihrá spoluhráčovi, ktorý strelí gól. Dnes sa to nedá posúdiť. Dané situácie by som posudzoval za predpokladu, že útočiaci tím má puk celý čas v držaní puku. Teda, ak by ho stratili a gól by dali až z následnej šance, tak by sa to neposudzovalo. Situácie, ktoré sa môžu posudzovať vydá IIHF, ale kluby v lige sa môžu dohodnúť aj na niečom extra. Napríklad u nás sa dohodli, že sa môže posúdiť, či gólu nepredchádzala prihrávka rukou.
Ako je to vo švajčiarskej lige s videorozhodcami. U nás je to tak, že videorozhodca je niekde na štadióne, kde je portál videorozhodcu, ktorý ovláda niekto z daného klubu. V NHL napríklad sa volá priamo do Toronta.
U nás už videorozhodca nie je. Všetky zápasy sú v priamom prenose a štadióny majú aj svoj kamerový systém. Monitor je v boxe časomeračov a my si tam danú situáciu pozrieme zo všetkých uhlov a kamier. Ale najprv sa musíme rozhodnúť na ľade. Či buď ukázať či je to gól alebo nie a až potom ísť k videu. Časomeračom oznámime, čo ideme na videu sledovať, napríklad povieme, že padol gól a ideme posúdiť nedovolené bránenie brankárovi. Hlásateľ to všetkým oznámi a tak všetci vedia, čo riešime. Tento rok máme aj novinku, že je tam mikrofón, ktorý prenáša náš hlas do priameho prenosu. Takže diváci pri obrazovkách presne počujú, ako to posudzujeme.
