Hokejovo vyrástol v Poprade. V sezóne 1966/67 sa stal dorasteneckým majstrom Slovenska. Počas vojny hral hokej za vojenský celok Dukla Jihlava, s ktorou v sezóne 1968/69 získal titul majstra Československa. Už nasledujúcu sezónu zamieril do Košíc, kde bol najskôr brankárskou dvojkou. Po odchode Jiřího Holečka bol brankárskou jednotkou prvoligových Košíc, a to až do roku 1980. Počas 12 ligových sezón odchytal 328 zápasov. Z tohto obdobia má aj striebornú medailu zo zimnej olympiády v Innsbrucku ako tretí brankár, aj keď neodchytal ani jeden zápas. Podobne na Kanadskom pohári v tom istom roku získal striebornú medailu, hoci ako tretí brankár na turnaj vôbec necestoval. Po skončení prvoligovej kariéry odovzdával svoje cenné služby materskému Popradu. V sezóne 1980/81 hájil svätyňu Popradu a hneď s ním vyhral Slovenskú národnú hokejovú ligu. Poprad bol vtedy veľmi blízko k postupu do federálnej ligy. Rozhodol o tom jeden gól v poslednom rozhodujúcom zápase s Brnom. Popradskú svätyňu hájil až do roku 1983, keď prvýkrát ukončil hráčsku kariéru. V Poprade sa začal venovať trénovaniu mládeže. Do brány Popradu sa opäť vrátil počas sezóny 1984/85, keď mal klub problémy s brankármi. Tímu dopomohol k ďalšiemu víťazstvu v SNHL. Potom ešte istý čas hrával v Kežmarku a Spišskom Štvrtku. Ešte ako aktívny hráč Popradu začal s trénovaním mládeže. Bol šéftrénerom Tréningového strediska mládeže v Poprade. V sezónach 1987/88, 1988/89 a 1992/93 pôsobil ako asistent trénera seniorského mužstva Popradu. Ako tréner pôsobil aj v Považskej Bystrici, Liptovskom Mikuláši, Michalovciach, Spišskej Novej Vsi či Nových Zámkoch. Svoje bohaté skúsenosti momentálne odovzdáva najmenším záujemcom o korčuľovanie.
