Peter Mikula: Poškuľovali sme po slušnom umiestnení

Popradskí hokejisti ukončili sezónu predčasne. Po základnej časti sa umiestnili na 4. priečke, rovnakú pozíciu zastávali priebežne aj počas nedokončenej nadstavbovej časti. Ročník zhodnotil lodivod Kamzíkov Peter Mikula.

Funkcie hlavného trénera HK Poprad ste sa ujali v závere októbra, keď bola sezóna rozbehnutá. Ihneď po nástupe ste jasne stanovili prioritné úlohy na najbližšie obdobie. Podarilo sa ich naplniť?
Dá sa povedať, že po kostrbatých začiatkoch sa to vďaka hráčom podarilo naštartovať. Pochopili čo chcem ja a ja som pochopil, čo chcú oni. Pretavilo sa to do dobrej spolupráce. Dovolím si tvrdiť, že sa to odzrkadlilo v tabuľke a na výsledkoch.

Naštartovanie mužstva bolo badateľné najmä v decembri, keď sme ťahali šnúru 9 víťazstiev. Nasledovali zápasy s výhrami aj prehrami. Opäť však prišla séria, ktorá sa zastavila na 6 výhrach. Bolo to odzrkadlením spomínaného vzájomného pochopenia?
Určite áno. Ale ja nie som nositeľom týchto sérii. Na niečom som sa pričinil, ale v prvom rade si hráči uvedomili, že ak chcú niečo dosiahnuť, musia vstúpiť do hernej disciplíny. To som im od začiatku prízvukoval.

S jedlom rastie chuť. Platilo to v našom prípade?
V istých momentoch to išlo samé od seba. Hráči nechceli klesnúť dole. O to bola tá práca pre mňa ľahšia.

Boli sme svedkami zápasu v Nových Zámkoch, v ktorom sme stratili vedenie. Naopak, v Budapešti sme duel otočili. Kuriózne bolo domáce stretnutie s Nitrou, v ktorom sme viedli, súper otočil stav a na záver sme sa tešili z troch bodov my.
Išla nám karta, ale som si vedomý týchto výpadkov, ktoré ma dosť škreli. Niektoré zápasy, ktoré sme mali jednoznačne vyhrať, nedopadli v náš prospech. Otáčanie zápasov, ktoré sa nevyvíjali dobre, boli ukážkou sily mužstva. Je to šport, a treba na tieto veci prihliadať.

V rozbehnutej sezóne sme mali enormné množstvo zranených a chorých.
Spomeniem zápas v Trenčíne. Aj napriek tomu, že sme tam cestovali so silným kádrom, došlo k fyzickej a psychickej únave. Naznačilo nám to, že sme v určitých veciach zraniteľní. Padlo to na nás a prehrali sme ďalšie zápasy. Chvíľu trvalo, kým sme sa naštartovali. Ak máte užší káder a prídu choroby, prechladnutia, hráči hrajú so sebazaprením a menšími zraneniami, tak ten výkon nie je 100 %-ný

Káder prešiel množstvom zmien, uskutočnili sa výmeny, prišli nové posily, s viacerými hráčmi sme sa rozlúčili. Bol tím na konci prestupového obdobia poskladaný podľa vašich predstáv?
Mužstvo prešlo selekciou hráčov. Niektorí hokejisti odišli. Prišli však ďalší, ktorí pomohli priebehu. Na druhej strane ostalo to gro, ktoré začalo aktívne pracovať. Zostavené mužstvo bolo veľmi silné herne ale najmä charakterovo.

Účasť medzi najlepšou šesticou tímov, resp. v playoff, sme si zabezpečili v predstihu.
Po Košiciach, Slovane Bratislava a Banskej Bystrici sme boli ďalšie mužstvo, ktoré malo túto istotu vopred, už pred poslednou reprezentačnou prestávkou. Bola len veľmi teoretická šanca, aby sa do tej šestky dostali iné tímy.

V nadstavbovej časti sme stihli odohrať len 7 duelov a forma gradovala. Možno povedať, že posledné zápasy ukazovali formu, s akou by sme išli do play off?
Pomer výhier a prehier bol pozitívny. Škoda, že to tak dopadlo. Celé to dianie bolo nastavené tak, že sme chceli prehovoriť do celkového poradia play off. Poškuľovali sme po slušnom umiestnení. Vedel som, čo upliesť na súperov. Mohli sme dosiahnuť niečo, čo nám osud nedoprial. Nemôžme ale nič podložiť skutočnosťami.

V priebehu ročníka ste zapracovali do tímu viacerých juniorov. Presvedčili vás a majú perspektívu do budúcna?
Juniori hrali v svojej súťaži počas celej sezóny na vysokom poste. V A-tíme boli viacerí hráči. Budem úprimný, čakal som od nich viac. Možno použijem tvrdé slová, ale ak príde junior medzi seniorov, tak tam nemôžem vidieť rozdiel v kondícii, korčuľovaní, technike či snahe. Môžem vidieť rozdiel iba v jednom, a tou je skúsenosť. Keď odohrali dva alebo tri zápasy, tak tendencia výkonov išla dole. Najhlavnejší aspekt ale je, že sme nemohli dávať hrať celú formáciu mladých. Vyťahovali sme mužstvo z 11. miesta a vyšplhať sa hore nebola sranda. Boli tam veľké bodové odstupy, to si musíme priznať. Malo to dopad na juniorov, ktorí dostávali menej príležitostí, čo ma škrelo, ale nič nám neostávalo, pretože úlohy boli dané. Na úkor niečoho. Pár striedaní odohrali, ale nedalo im to toľko, ako keby hrali niekde v prvých päťkách.

Aký je váš pohľad na legionárov. Sú limity prospešné?
Každý číta, že legionár by mal byť o 30 % lepší ako domáci hráč. A pár hráčov to splnilo. Nech si spraví verejnosť úsudok, či tí, ktorí tu boli pred mojím pôsobením, tí, ktorí tu boli počas môjho pôsobenia a odišli a tí, ktorí ostali, či to spĺňali. Výkonnostne, ale aj z hľadiska morálneho. Všeobecne sa dá povedať, že legionári doplnili tento káder dobre. Na druhej strane som rád, že Slováci udávali prím, ako v jednom z mála mužstiev našej ligy, najmä z prvej šestice. Ak mám byť konkrétny, o Ulrychovi a Vošvrdovi sa ani nejdeme baviť. Papierovo sú legionári, ale ja ich tam nevnímam, a musím povedať, že počas celej sezóny patrili medzi TOP hráčov nášho mužstva. Od Dalhuisena som presne očakával, čo prinesie. O Ervingovi taktiež ani slovo. Larkin a Mercier v podstate splnili, čo mali. Jacobsovi chvíľu trvalo, kým sa rozkýval, ale potom už bol prínosom. V prípade legionárov som bol zvedavý, či prinesú niečo iné. Mám na mysli predzápasové, zápasové a pozápasové. Po väčšine som bol však sklamaný. Okrem Ervinga. Čo sa týka limitov, tak problém je nedostatok slovenských hráčov.

Čo bolo najväčšie pozitívum počas ročníka?
Musím vyzdvihnúť divácku atmosféru, ktorú som v mojom rodisku zažil len zriedkakedy, možno na playoff. Samozrejme že to bolo podmienené aj výsledkami. Všeobecne však panovala dobrá pracovná klíma. Človek sa tešil do roboty, nadchýnalo ho to. Prišli aj prehry, ktoré ma naštrbili, ale zároveň donútili vnútorne rozmýšľať ako znova vyhrať. Pracoval som v dobrom kolektíve a všetkým spolupracovníkom chcem prejaviť úctu a vďaku. To isté môžem povedať o vedení. Úctu chcem prejaviť najmä hráčom, ktorý tvorili zaujímavý a hlavne charakterovo pevný kolektív. Celkovo som sa trafil do systému, do charakteru a do záťaže.

Máte aj nejaké negatívne zážitky, alebo zmenili by ste niečo s odstupom času?
Neboli nedostatky, nad ktorými by som sa trápil. Keď niečo vzniklo, hneď sa to vyriešilo. Z hľadiska výchovného charakteru určite nie. Nie sme všetci ideálni, ale treba sa nad mnohým povzniesť a prehliadať.

Čo plánuje robiť teraz? Povediete Kamzíkov aj v novej sezóne?
Čakajú ma rozhovory s riaditeľom klubu. Ja aj on má nejaké predstavy. Uvidíme, či sa naše predstavy stretnú.