Pre 29-ročného brankára je pôsobenie v Poprade prvou slovenskou skúsenosťou.
Na rozdiel od iných hráčov, ktorí sa stali brankármi neskôr, Anton šiel za svojim cieľom od začiatku. „Do hokejovej školy som nastúpil keď som mal šesť rokov. Od začiatku som chcel byť brankárom. Najprv som mal korčuliarske tréningy so všetkými chlapcami, ale potom som už nastúpil do bránky. Teda brankárom som odvtedy, odkedy som mohol byť.“
Aj keď hokejovo vyrastal v Rusku, štyri juniorské sezóny strávil v Kanade. „Vo veku 14-15 rokov som sa začal obzerať po možnosti ísť za oceán. Kanadský hokej je skvelý a rýchly a zo zámoria je bližšia cesta do NHL. GMHL nepatrí k top kanadským juniorským ligám, ale mali sme tam veľa dobrých tréningov. Zároveň som pôsobil v slabších mužstvách, takže 50 striel za zápas bola klasika. To mi veľmi pomohlo a spravilo zo mňa lepšieho gólmana. Aj keď sme nevyhrali žiadnu trofej, tak mi tento pobyt dodal mnoho skúseností a pripravil ma na profesionálny hokej.“
Prvé profesionálne kroky zaznamenal v kazašskej lige v drese Gornyaku Rudny. „Obdobie pred príchodom do Kazachstanu bolo pre mňa veľmi ťažké. Vedel som, že v Kanade pokračovať nebudem a ponuky z Ruska boli neakceptovateľné. Následne v auguste boli aj tak všetky VHL tímy obsadené a voľné miesto bolo v Gornyaku. Prišiel som tam na skúšku, odohral pár prípravných zápasov a tiež aj súťažných a nakoniec som sa stal jasnou jednotkou a strávil tam skvelé dve sezóny.“
Následne odohral takmer 6 sezón v KHL a VHL. „Po pôsobení v Kazachstane som chcel ísť o stupeň vyššie a VHL bola pre mňa jasná voľba. Mal som však šťastie, prišla ponuka na skúšku do Víťazu Podoľsk a v nej som uspel. Väčšinu času som strávil na farme vo VHL, ale v minulej sezóne som odchytal v KHL 24 zápasov, ktoré mi pomohli k zlepšeniu. Celý ten čas v organizácii Podoľsku som si veľmi užil a pôsobenie zo mňa spravilo lepšieho hráča aj človeka. Preto im za všetko ďakujem.“
