Aj počas tohto obdobia medzi sezónami vám prinášame sériu reportáži o letných prípravách jednotlivých ročníkov HK ŠKP Poprad. Tento rok sú však poznačené situáciou ohľadom koronavírusu. Ako sa s tým dokázali vysporiadať tréneri v Poprade?
Nie v každom klube majú možnosť absolvovať letnú prípravu na suchu aj hráči kategórie predprípravka. V Poprade je to však posledné roky pravidlom, ktoré však svojim spôsobom obmedzila aj momentálna situácia na Slovensku, ktorá športovcom veľmi nepriala. „Do tejto fázy prípravy sme mohli zapracovať kvôli obmedzeniam len budúcich druhákov, čiže starších hráčov nášho výberu. Tí mladší sa doma pripravujú s rodičmi a pripoja sa k nám až na ľade na začiatku septembra,“ hovorí o momentálnej skladbe kádra tréner Ľubomír Duda, ktorý bude túto sezónu opäť spolupracovať s Martinom Višňovským.
Mnohé hokejové kluby sa boria s problémom naplnenia ročníkov. Často od nich zaznievajú aj kritické vyjadrenia, že rodičia už nemajú záujem priviesť svoje deti k tomuto športu. V Poprade je situácia momentálne v predprípravke odlišná. „My máme mimoriadne silný ročník týchto druhákov. Momentálne môžeme počítať s 38 deťmi a do letnej prípravy na suchu za zapojilo 32 z nich. Z dôvodu, že máme k dispozícii dve tréningové jednotky za týždeň, ktoré boli navyše limitované zo začiatku rôznymi opatreniami a obmedzeniami, nemohli sme medzi seba zaradiť aj tých mladších. Ak sa však budú v tomto veku pripravovať doma či niekde vonku s kamarátmi, nevidím v tom žiaden problém. Im sa ani nedá nejako extra naplánovať tréningová jednotka, všetko by malo byť formou zábavy a samotného záujmu. Pomôcť im však vieme aj na diaľku. Ide však o príjemné problémy.“
Zameranie tréningových jednotiek pri najmenších hokejistoch je špecifické. Skôr sa jedná o získanie tréningových návykov. „Snažíme sa všetko robiť zábavnou formou. Takto si môžu tieto stále malé deti prisvojiť aj tréningovú disciplínu. Koncepcia tréningov je postavená na získaní správnych pohybových návykov, keďže niektoré deti majú problém pomaly chodiť, nie to ešte behať. Majú možnosť zdokonaliť sa v atletickej abecede, obratnosti a zlepšovať svoju koordináciu a iné vlastnosti v hrách s loptami. Oni si ani sami často neuvedomujú, že vôbec trénujú. Chlapci sa bavia hrou a my si ich tak môžeme postupne pripraviť na tréningy na ľade.“
Mnoho ľudí je stále skeptických pri téme letných príprav najmladších ročníkov. Aj na popradských budúcich hokejistoch však vidno, že ide o prospešný krok. „Musím s presvedčením povedať, že to má svoj zmysel. Po niekoľkých týždňoch spoločnej prípravy badáme na nich veľký progres. Sú pod našimi krídlami a teda vieme docieliť to, aby ten ich pohyb bol pre ich telo či konkrétne hokejové začiatky prospešný. Každý z nich je v tomto veku iný. Niekto má ešte slabšie členky, ďalší môže mať menej rozvinutú inú časť tela. Ten pohyb neberú športovo, všetko robíme veľmi trpezlivo a zodpovedne. A to sa odzrkadlí na ich rýchlejšom vývoji. Dôležitou stránkou je prispôsobenie sa aj individuálnej mentálnej stránke samotných chlapcov. Niekto môže mať podľa dátumu narodenia 9 rokov, no stále je osobnostne mladší. A s tým sa vieme vysporiadať.“
Otázkou ostáva, či sú dva tréningy týždenne málo alebo veľa. Táto téma zaujala aj trénera Dudu. „Veľmi zaujímavá téma, ktorej správna odpoveď sa rokmi mení. Niekedy hráči začínali s tréningami v neskoršom veku. Momentálne však badať zmenu. Deti by sme si mali podchytiť skôr a sami teraz vidíme, že aj budúcim prvákom či druhákom to dáva veľa. Vôbec by som to nestaval do roviny, že tie dva tréningy týždenne môžu byť veľa, skôr naopak. Kľudne by som išiel aj do troch či štyroch. My tu s nimi pracujeme hravou formou, no tie výsledky sú očividné. Takto by sme mohli precíznejšie rozdeliť jednotky na atletické, herné či koordinačné. Je to asi síce hudba budúcnosti, no v Poprade sa moderných prvkov klub nebojí.“
Odborníci volajú po tom, aby rodičia umožnili malým deťom v čo najvyššej miere športovať. Možno je na čase ich k tomu aj priamo viesť. To ich však nemusí do budúcna pripraviť v takej miere, ako sa to stane pri letnej príprave organizovanej odborníkmi. „Je skvelé, ak si chodia vonku zahrať rôzne hry. No aj my im ich tu vieme v rámci tréningu pripraviť. Zahrajú si futbal, hádzanú, hokejbal alebo súťažia inak. Máme však obrovský potenciál aj čo sa týka počtu, ktorý vonku už dnes len tak nenájdu. Navyše ja stále tvrdím, že šport nevytvára charakter, len ho odhaľuje. Na rozdiel od tréningov na ľade či zápasov tu spoznávame budúcich hokejistov oveľa viac. Cez prilbu je to iné, tu sa tie emócie a mentálne vlastnosti prejavujú neporovnateľne. A to je dobré, lebo takto sa zverencom vieme prispôsobiť aj po tejto ich stránke.“
