Útočníci Matúš a Matej Paločkovci si spolu zahrajú aj v nasledujúcom ročníku. Obaja zotrvali v materskom klube.
V prípade oboch hokejistov bolo rozhodnutie o pôsobisku jednoznačné. „Ja som stále chcel hrať za Poprad a nezapodieval som sa myšlienkou odísť,“ vyslovil úprimne Matúš. Na jeho slová nadviazal mladší z dvojice. „Rokovať o novej zmluve sme začali po vypuknutí pandémie. Vyžiadal si ma tréner, nemal som nad čím premýšľať,“ vyhlásil Matej.
Pred štartom ročníka hlási klub vysoké ciele. Rovnaké priority majú aj obaja popradskí odchovanci. „Každý chce vyhrať titul, najlepšie však s domácim klubom,“ odhodlane hovorí Matúš. Pri útoku na najvyššie priečky chce byť nápomocný aj jeho brat. „Budem sa snažiť presvedčiť trénera, že patrím do zostavy a zároveň budem podávať čo najlepšie výkony, aby som získaval viac času na ľade. Časom sa chcem posunúť a mať väčšiu rolu v tíme. Všetko je však na mne a trénerovi.“
Na zápasovej súpiske sa bratia Paločkovci objavovali v úvode ročníka v jednej formácii. Rozdelilo ich až Matúšovo zranenie. Po ňom už bolo spoločné nasadzovanie do útoku zriedkavé. Keď dostali otázku, či sa im hrá s bratom lepšie, odpovedali podobne. „Je to iné v porovnaní s ostatnými spoluhráčmi. Snažím sa vyhrať každý súboj, a keď vidím, že tam je brat, tak sa snažím ešte viac. Tú bratskú lásku sa nedá poprieť. Herne sme však veľa nehrali, ešte je na čom pracovať, aby sme sa zdokonaľovali a viac o sebe vedeli,“ priblížil vzťah s bratom na ľade Matúš. Sťažovať sa nemôže ani účastník majstrovstiev sveta do 20 rokov. „S bratom mi to ide vždy lepšie a ak sa nám nedarí, môžeme si vzájomne vynadať. Máme tu však kopec skvelých chalanov a ja viem zahrať s každým.“
Zranenia sa Matúšovi nevyhýbajú. Aj napriek tomu, že je ostražitý, do zápasov ide vždy naplno. „Po zranení ho ma každý v podvedomí. Ja sa však snažím ísť počas každého striedania naplno, pomôcť mužstvu, myslieť pozitívne a neriešiť okolnosti. Nejdem do súboja so strachom. Pri niektorých hráčoch som však ostražitejší, ale v mojom prípade ide o šikovnosť, aby som sa hráčovi korčuľovaním vyhol,“ prezradil vlastnú taktiku.
Dvadsaťdeväťročný krídelník patrí k stáliciam popradskej kabíny. Z aktuálneho kádra má na konte najviac odohratých duelov v drese s kamzíkom na hrudi, v tabuľke hráčov s najviac odohratými duelmi za Poprad v novodobej histórii mu patrí 8. priečka. Od finálovej sezóny 2010/11 absentoval len kvôli zraneniam, krátku anabázu absolvoval v Česku a vypomáhal aj prvoligovému Prešovu a Spišskej Novej Vsi. Lojalitou ku klubu ho možno porovnávať s legendárnym Krotákom. „Arne je iná ikona ako ja, ale bolo by pekné, ak by som mohol hrať aspoň do štyridsiatky. Nedávam si však žiadne ciele, pripravujem sa na každú sezónu a idem od zápasu k zápasu,“ uzavrel Matúš.
Matúš Paločko strávil takmer celú kariéru v materskom Poprade, ktorý je zároveň jediným klubom najvyššej slovenskej súťaže, kde pôsobil. Krátku anabázu absolvoval v Litoměřiciach, nastúpil aj za prvoligový Prešov a Spišskú Novú Ves. Na svojom konte má 461 štartov v extralige. V priebehu poslednej sezóny nastúpil na 33 zápasov a pripísal si v nich 19 bodov za 9 gólov a 10 asistencií.
Matej Paločko nastupoval prevažne za Poprad. Obliekal aj dres českých Benátok nad Jizerou. Na 5 duelov si odskočil do prvoligovej Spišskej Novej Vsi. Jednu sezónu strávil v Nice hrajúcom najvyššiu francúzsku súťaž. Jeho poslednou zastávkou bol Poprad, v 50 dueloch nazbieral 16 bodov (6+10).
