Bol 6. jún 1972 a třineckou pôrodnicou sa ozval detský plač. Podľa sestričiek pripomínal gólovú sirénu. Na tom by nebolo nič zvláštne, keďže ju otec chlapčeka do tohto dňa rozozvučal niekoľkokrát. V tomto severovýchodnom českom mestečku bol detský krik s podtatranským prízvukom celkom nezvyčajným javom. Rýchlo sa však rozkríklo, že ide o potomka slovenského junáka, ktorý každý týždeň dokázal potešiť tisíce párov očí miestnych hokejových talentov.
Ako štvorročný sa presťahoval do Popradu, kde sa po vzore svojho otca začal venovať hokeju. Chýry o mladom talente sa rozšírili po celej republike. Dostali sa až do Prahy, a tak si ucháň z Popradu mohol na seba obliecť už v pätnástich rokoch aj federálny dres. V ňom bojoval na ľade nielen so svojim kamarátom Slavom Pavličkom, zahral si napríklad aj s Jaromírom Jágrom. Vrcholom bola účasť na ME U18 v roku 1990. To už ale na jeho dvere klopala seniorská kariéra, ktorú odštartoval na domácom ľade vo veku sedemnásť rokov.
Svojim nesporným hokejovým umením následne bavil divákov tri desaťročia. Počas nich obliekal dresy materského Popradu, Košíc, Kežmarku, Spišskej Novej Vsi, Bardejova, Zlína či Nice. V takmer každej extraligovej štatistike drží pevné prvé miesto, ktoré sa bude len ťažko prekonávať. 1259 zápasov a 520 strelených gólov hovorí snáď za všetko. Azda si to budú ceniť aj jeho nasledovníci, ktorým sa rozhodol odovzdávať svoje nesporné skúsenosti a poznatky z najrýchlejšej kolektívnej hry od tejto sezóny v mládežníckych výberoch Popradu. Kariéra, ktorú absolvoval na slovenských klziskách, je unikátna a hodná prejavu úcty. O to sa môžete postarať aj vy osobne zaplnením popradských tribún 13.9.2019. Je to dátum, ktorý sa navždy zapíše do dejín nášho hokeja. Práve v tento deň totiž poslednýkrát vstúpi na zápasový ľad vo svojej rozlúčke s aktívnou kariérou naša legendárna trinástka.
