Popradský krídelník odohral na tradičnom novembrovom podujatí, ktorým je Nemecký pohár, všetky tri stretnutia. Pre webstránku Kamzíkov zhodnotil skúsenosť z medzinárodnej konfrontácie.
Ako si reagoval, keď si sa dozvedel o nominácii na Nemecký pohár?
Oznámil mi to asistent trénera Peter Frühauf. Bol som rád a veľmi šťastný, že som sa dostal do nominácie.
Zraz ste mali v Bratislave, následne ste sa presúvali do Nemecka. Ako to celé prebiehalo?
V pondelok sme mali zraz v Bratislave a následne sme mali tréning. V utorok sme taktiež absolvovali tréningovú jednotku a v stredu ráno sme cestovali do Landshutu. Vo štvrtok, v sobotu a v nedeľu sme už hrali zápasy.
Mal si trému pred prvým zápasom?
Nemal som trému, ale samozrejme, že som bol trošku nervózny. Záležalo mi na tom. Bolo to skôr zdravé nabudenie. Po pár striedaniach to zo mňa opadlo.
Aké vidíš rozdiely v porovnaní národného tímu a klubovej úrovne?
Medzinárodný hokej je rýchlejší, hrá sa vo väčšom tempe a tvrdšie. Snažil som sa na to zvyknúť čo najrýchlejšie a môj výkon bol od zápasu k zápasu lepší.
A čo tréningový proces?
Tréningy boli samozrejme rýchle a vo veľkom tempe. Zamerané boli na základné princípy a štýly hry, ktorými sa riadi reprezentácia. Hlavne kvôli tomu, aby si to každý vryl do pamäti a vedel čo má hrať. Potom to už boli presilové hry, oslabenia a systém.
Poznal si sa s niekým?
Poznal som viacero hráčov, boli sme spolu v prezentácii počas juniorských kategórii. Bol tam aj Oliver Okuliar, s ktorým sa poznáme od detstva.
Aké je tvoje celkové hodnotenie?
Myslím si, že môj výkon sa od zápasu k zápasu zlepšoval. Na konci som sa cítil lepšie. Je to samozrejme o zvyku, bolo to pre mňa nové a v mužskej reprezentácii som absolvoval premiéru. Snažil som sa s tým popasovať ako som najlepšie vedel.
Každý hráč túži po reprezentácii. Toto bol prvý turnaj, máš ešte väčšiu motiváciu, aby si sa dostal na ďalšie turnaje alebo v najlepšom prípade aj na šampionát?
Je to môj cieľ dostať sa čo najďalej a motivácia pracovať na sebe.
