Július Šupler: Veľmi si vážim, že HK Poprad ocenil 40-ročnú robotu

Pred nedeľným súbojom 33. kola Tipsport ligy medzi HK Poprad a HC Košice si klub uctil bývalého hráča a trénera Júliusa Šuplera zaradením medzi Legendy popradského hokeja a vyvesením jeho vlajky pod strechu Zimného štadióna v Poprade.

Aké má pán Šupler dojmy z toho, že bude „visieť“ pod strechou zimného štadióna? „Ja si to veľmi vážim, že HK Poprad si spomenul a ocenil moju 40-ročnú robotu. Myslím si, že to bol základ toho, že som tu vyrastal ako tréner a ako hráč a si cením, že v tých podmienkach, hoci skromných sme dokázali urobiť výsledky a potom pokračovať aj v iných kluboch.“

Ako to býva, hokej prináša nielen radosť, ale aj veľa odriekania a potrebná je veľká podpora od najbližšej rodiny. Rovnako to bolo aj v prípade legendárneho trénera: „Vďaka patrí aj našim fanúšikom, ktorí sú a boli fantastickí a v neposlednom rade aj mojim rodičom, rodine, manželke Ľudmile, deťom a dnes aj vnukom.“

Počas svojej dlhej kariéry nazbieral veľa spomienok. Na ktoré momenty najradšej spomína? „Medzi prvé spomienky patria prvé kroky na starom zimáku, na ktorý ma priviedol pán Babony, ktorý bol brankárom HC Tatry. Následne si spomínam na tých desať rokov v Poprade, ďalej na Trenčín, Bratislavu, federálny titul v Trenčíne, reprezentáciu a jej boj o postupové priečky, deväť rokov v Rusku, šesťkrát play-off KHL a tiež aj moja dvojročná epizóda v Amerike, ktorá mi dala veľmi veľa. Tiež olympiáda v Lillehammeri a v neposlednom rade ocenenie sedemkrát Tréner roka buď vo federácii alebo na Slovensku.“

Ako rodený Popradčan samozrejme sleduje dianie v hokejovom Poprade a teší sa z toho, ako sa v posledných rokoch Popradu darí. „Popradským chlapcom chcem zaželať úspech, pretože teraz hrajú fantasticky a tiež aj pohodu a aby sa oni a ľudia tešili zo športu, a nech dôjdu v lige čo najďalej.“

Pred duelom s Oceliarmi sa na ľade predstavila aj víťazná partia TJ PS Poprad, ktorá v roku 1981 vyhrala SNHL a v následnej baráži o federálnu ligu podľahla tesne Zetoru Brno 3:2 na zápasy, keď v rozhodujúcom dueli hranom na neutrálnej pôde v Ostrave padla po výsledku 4:3. Čo bolo hlavným tajomstvom vtedajšieho mužstva, že dokázalo vyhrať slovenskú ligu? „Bolo to víťazstvo nielen vďaka zručnostiam a hernej kvalite, ale aj zásluhou dobrého kolektívu. Všetko sa dotváralo aj tým, že tu prišiel skvelý tréner Rudo Šindelář, od ktorého som sa aj ja veľa naučil a on dokázal skĺbiť nielen tú technickú, taktickú ale aj psychickú stránku a vedel vytvoriť atmosféru, ktorá mala víťazný podtón a verte mi, to tvorilo základ úspechu.“ Našincov tiež zaujíma, aká bola vtedy odmena za tento úspech. „Odmenu dostal každý a bolo ňou poďakovanie a stisky rúk a aj symbolická suma, ktorá dnes sa nedá porovnať s tým, čo hráč zarobí za deň“.

A aké plány do najbližšej budúcnosti pripravuje pán Šupler? „Trošku sa mi negatívne veci prejavili na zdraví, preto som sa v poslednej dobe až tak nevenoval práci, ale ponuky mi stále chodia, takže uvidíme, čo bude,“ dodal na záver náš legendárny tréner.