Kamzíci Svitana a Olejník o svojej zlatej hokejbalovej kariére

Košice prežili počas júna ďalšie veľkolepé športové podujatie, ktoré sa skončilo skoro ideálne. Bolo pri tom aj viacero Popradčanov. 

Majstrovstvá sveta v hokejbale sa tento rok konali na Slovensku. Práve pred našou mužskou reprezentáciou stál veľmi náročný cieľ, pokračovať v zlatom ťažení na tomto podujatí. Aj keď bol turnaj nesmierne dramatický, aj vďaka veľkému množstvu fanúšikov v Steel Arene sa našim chlapcom podarilo získať štvrtý titul v rade. Množstvo popradských priaznivcov priamo na zápasoch potešili aj výkony štyroch popradských rodákov. Patrik Svitana a Lukáš Olejník sú dokonca členmi nášho klubu HK Poprad, Libor Teplický je odchovancom popradského hokeja a štvoricu dopĺňal Matúš Lipták. Ženská reprezentácia obsadila po niekoľkých smolných dueloch štvrtú priečku. V jej kádri sa nachádzali takisto dve hokejistky z nášho mesta – Alexandra Gaborčíková a len pätnásťročná Emília Leskovjanská.

Jedným z hrdinov turnaja bol útočník Patrik Svitana. Strelec množstva mimoriadne dôležitých gólov na Majstrovstvách sveta vynikal aj tento rok. Jeho „šikovné ručičky“ však nebavili hokejbalový svet prvýkrát. „V seniorskej reprezentácii som sa zúčastnil na Majstrovstvách sveta až päťkrát. Tých desať rokov v najcennejšom drese bolo krásnych. Z každého turnaja som si totiž priniesol cenný kov. Trikrát to bolo zlato a dvakrát bronz,“ zaspomínal si na posledné roky náš medailový talizman, ktorý má právo bilancovať kariéru v tomto športe. Už pred finálovým zápasom s Fínskom sa totiž nechal počuť, že pôjde pravdepodobne o jeho posledný s dvojkrížom na hrudi. „Môžem potvrdiť túto informáciu. Mal som jasný cieľ. Po získaní zlatého hetriku dať definitívny koniec hokejbalu na takejto úrovni. Ako sa hovorí, v najlepšom treba prestať. Priestor dostanú iní šikovní hráči, ktorých je pod Tatrami neúrekom.“

Tieto slová nie sú len frázou. Slovensko totiž patrí medzi veľmoci v rámci tohto športu aj v mládežníckych kategóriách. Patrik však zažil niekoľko úspechov aj na klubovej úrovni. „S Martinom som v extralige vybojoval trikrát striebro. Neskôr som si zahral aj za blízky Kežmarok s jedným bronzovým záverom. Hokejbalu som sa ale venoval až po hokejovej sezóne, keďže ma živí hokej. Musím si teda dávať pozor a neriskovať zranenia.“

Veľké skúsenosti naberal na tohtoročnom šampionáte aj jeden z najmladších členov majstrovského kádra Lukáš Olejník. Ten má však na svojom konte množstvo úspechov na mládežníckych Majstrovstvách sveta. „Dostal som sa do veľmi silnej generácie. Na úvod sme získali titul v rámci šestnástky doma v Bratislave. Stal som sa tu najlepším strelcom a členom All-stars tímu. Následne sme vybojovali od dva roky v Sheffielde v osemnástke striebro (opäť mu neunikla nominácia medzi hviezdy turnaja), aby som v Kanade na MS do 20 rokov skompletizoval bronzom medailovú zbierku a opäť nastrieľal najviac gólov.“

Nebolo prekvapením, že sa mnohí z úspešných juniorov prepracovali aj do seniorskej reprezentácie. V Košiciach sa však museli uspokojiť s iným časom v zápasoch. Pre Lukáša to však bol veľký krok v kariére. „Bol to pre mňa obrovský zážitok nastúpiť po boku chalanov, ktorí mi boli roky vzormi. Tí však pomaly v reprezentácii končia. Toho sa však nemusíme obávať. Naša generácia ukázala obrovskú silu a ja verím, že ich plnohodnotne zastúpime,“ potvrdzuje generačnú hokejbalovú zmenu na Slovensku nádejný popradský hokejista, ktorý už v minulej sezóne nakukol aj do extraligy. Nielen v nej mal tu možnosť priamo počas hry pozorovať Patrika Svitanu. S ním totiž strávil najviac času aj na uplynulých majstrovstvách. „Som rád, že som so svojim vzorom mohol bývať na jednej izbe. Patrik mi dával veľmi cenné športové aj životné rady,“ teší okrem zlata dvadsaťjedenročného útočníka, ktorý si pravdepodobne v budúcnosti zahrá v hokejbalovej reprezentácii aj s bratom Miroslavom. Ten strávil poslednú hokejovú sezónu v neďalekej Spišskej Novej Vsi. „Pred šampionátom som v rozhovoroch poznamenal, že mojim najväčším cieľom je si zahrať s bratom v Košiciach. To sa nám nepodarilo, z čoho sme boli veľmi sklamaní. Ja verím, že šanca na spoločnú medailu ešte príde.“